Inšpirácia na ďalší výlet? Prejdi všetky UNESCO pamiatky na Slovensku
Slovensko je krásna a rozmanitá krajina bohatá na prírodné, kultúrne aj nehmotné dedičstvo. Každý správny „Slováčisko“ by mal vedieť, ktoré sú tie výnimočné miesta alebo predmety, ktoré sa vďaka svojej jedinečnosti dokázali zapísať do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Poznáš všetky UNESCO pamiatky, ktoré na Slovensku máme? Chceš sa o nich dozvedieť niečo viac? V novom článku ti prinášame zaujímavé informácie, ktoré si možno nevedel.
Kultúrne a prírodné pamiatky
Obsah článku
Levoča, Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia
Spišský hrad je označovaný ako najväčší stredoveký hradný komplex v strednej Európe, a spolu s malebnými mestečkami Spišské Podhradie, Spišská Kapitula a gotickým kostolom Ducha svätého v Žehre sú zapísané do Zoznamu UNESCO od roku 1993. Vďaka ojedinelej zachovalosti jednotlivých pamiatok a svojmu výnimočnému okoliu, ktorou je prírodná rezervácia Dreveník sú veľmi unikátnym celkom.
V roku 2009 sa do Zoznamu UNESCO zapísalo aj historické centrum mesta Levoča, z ktorého väčšia časť zostala zachovaná z pôvodného opevnenia mesta. V kostole sv. Jakuba sa nachádza 10 oltárov, okrem iných aj oltár Majstra Pavla z Levoče, ktorý je najvyšším dreveným gotickým oltárom na svete.
Banská Štiavnica a jej pamiatky
Mesto Banská Štiavnica je známe, okrem krásneho historického centra, aj vďaka svojej baníckej tradícií, ktorej korene siahajú do čias, keď naše územie obývali Kelti. V posledných rokoch je čoraz viac obľúbenejšou a radí sa medzi najkrajšie a vďaka svojej histórií aj medzi najzaujímavejšie mestá Slovenska, ktoré sa určite oplatí navštíviť.
V historickom centre sa nachádza až 360 umelecko-historických pamiatok. Na Zoznam svetového dedičstva UNESCO bola Banská Štiavnica spolu s pamiatkami, ktoré sa nachádzajú v jej okolí zapísaná v roku 1993.
Vlkolínec na UNESCO zozname od roku 1993
Obec Vlkolínec nájdete v pohorí Veľká Fatra. V minulosti bol známy ako osada, kde žili predovšetkým poľnohospodári, drevorubači a pastieri. Zápis do Zoznamu UNESCO si zaslúžila v roku 1993 vďaka pôvodnej ľudovej architektúre a neporušenosti drevených domčekov. Je jedinou obcou na Slovensku, ktorá je neporušená novou výstavbou.
Okrem sedliackych domčekov určite upúta pozornosť zrubová dvojpodlažná zvonica a zrubová studňa.
Bardejov a stredoveké pamiatky
Bardejov je považovaný za mesto s najväčším počtom gotických prvkov na Slovensku. Na prvý pohľad vás okamžite očarí obdĺžnikové námestie obkolesené 46timi meštianskymi domami, ktoré boli postavené ešte za čias stredoveku. Dominantou námestia je bezpochyby gotická Bazilika minor sv. Egídia. V Zozname UNESCO je mesto Bardejov zapísané od roku 2000.
Drevené kostoly Karpatského oblúka
Na Slovensku bolo pôvodne postavených dokopy tristo drevených kostolov z ktorých sa doteraz podarilo zachovať šesťdesiat. Osem kostolov, ktoré sú najvzácnejšie sa dostali aj do Zoznamu UNESCO v roku 2008. Patria medzi ne chrámy zastupujúce rôzne náboženstvá – rímsko-katolícke kostolíky v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické svätostánky v Kežmarku, Hronseku a Leštinách a kostoly grécko-katolíckej cirkvi v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej. Zaujímavosťou týchto kostolíkov je, že sú postavené iba z dreva bez použitia klincov. Dodnes sa v niektorých konajú náboženské obrady.
Jaskyne Slovenského krasu
Výnimočnosťou jaskýň Slovenského krasu je neobvyklá hustota, ktorá v súčasnosti predstavuje tisíc jaskýň a priepastí na pomerne malom území. Takúto hustotu jaskýň v miernom podnebí nenájdete nikde na svete. Ďalšou zaujímavosťou je výskyt rôznych typov jaskýň v rámci jedného priestoru, ktorých vznik sa datuje do obdobia konca druhohôr. Do tretice stojí za zmienku aj výskyt vzácnych jaskynných živočíchov a archeologických nálezov. V mnohých jaskyniach žije vyše 500 druhov živočíchov, ktoré žijú iba na tomto území. Jaskyne Slovenského krasu sú na Zozname UNESCO od roku 1995.
Lokalita Karpatských bukových pralesov
Národný Park Poloniny a CHKO Vihorlat, ktoré sa nachádzajú na úplnom východe krajiny, na hraniciach s Ukrajinou môžete nájsť v troch lokalitách nedotknuté bukové pralesy. Žije tu niekoľko druhov vzácnych živočíchov a rastlín a medzi najväčšie rarity patrí výskyt zubra žijúceho vo voľnej prírode. Zapísané sú do Zoznamu UNESCO od roku 2007.
Nehmotné kultúrne dedičstvo
Fujara typická pre stredné Slovensko
Vedeli ste, že fujara to „dotiahla“ až na Zoznam svetového dedičstva UNESCO? Prvé písomné zmienky o existencii fujary siahajú až do 18. storočia. Fujara je špecifický hudobný nástroj podobný píšťale s tromi hmatovými dierkami a kdekoľvek vo svete by ste ju hľadali zbytočne, je typická pre stredné Slovensko, kde sa v minulosti spájala predovšetkým so životom pastierov. V Zozname UNESCO figuruje od roku 2008.
Terchovská muzika nemá obdoby
Je hudobnou tradíciou špecifickou pre terchovskú komunitu, ktorá má vlastný hudobný štýl pre ktorý je typický špecifický piesňový repertoár znejúci za doprovodu dvojstrunovej basy, doplnený ľudovým tancom čardáš. Na Zozname UNESCO sa nachádza od roku 2013.
Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách
Svoju tradíciu započalo bábkarstvo na Slovensku už v 17. storočí a koncom 19. storočia sa stalo rozšíreným v celej krajine. Jeho typickými predstaviteľmi boli kočovní bábkari, ktorí sa bábkarstvom živili cestujúc naprieč našou krajinou. Bábkarstvo je neoddeliteľnou súčasťou divadelnej a literárnej tradície dodnes. Medzi najznámejšie „postavy“ patril Gašparko, ktorého určite všetci veľmi dobre poznajú. Dodnes je bábkarstvo dôležitou súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zapísané bolo do Zoznamu UNESCO v roku 2016.
Gajdošská kultúra tiež na zozname
Gajdošská kultúra bola súčasťou pastierskeho a roľníckeho života od 14. storočia a tradovaním medzi generáciami sa zachovala až do súčasnosti. Špecifickými atribútmi typicky slovenskej gajdošskej kultúry, ktoré ju odlišujú od ostatných je postup pri výrobe gájd, ich estetické spracovanie, hudobný a tanečný repertoár ako aj rôzne texty ľudových gajdošských piesní. Od roku 2015 je zapísaná do Zoznamu UNESCO.
Horehronský viac hlasný spev
Horehronský spev je typický pre región Horehronia, kde je stále zachovávaná tradičná ľudová kultúra a jej prejavy. Vznikol v spojitosti s valašsko-pastierskym spôsobom života prelínajúcim sa s cirkevným cítením, nakoľko duchovné piesne v značnej miere ovplyvnili tvorbu. Typickým znakom tohto typu spevu je hrdelný prejav a tóny nesúce sa ďaleko do diaľky. Prostredníctvom spevu ľudia prejavujú svoju hrdosť k rodnej obci. Do UNESCA bol tento prvok zapísaný v roku 2017.
Modrotlač na odev
Na Slovensko sa „dostala“ modrotlač z Holandska a Nemecka počas 18. storočia. Rozšírená bola zo začiatku v mestách, ale postupným vznikom textilných tovární sa stala obľúbenou predovšetkým na vidieku, kde sa touto špecifickou metódou zdobili napríklad kroje alebo doplnky do interiéru. Forma zdobenia bola prispôsobená konkrétnym požiadavkám záujemcov.
Do polovice 20. storočia bola rozmanitosť vzorov a pôsobenie jednotlivých dielní veľmi rozšírená po celom Slovensku. S postupným úpadkom využívania služieb modrotlačiarenských dielní začali postupne zanikať. V súčasnosti podporuje tento spôsob zdobenia odevov predovšetkým Ústredie ľudovej umeleckej výroby. V roku 2018 bola zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Drotárstvo ako fenomén aj dnes
Ako posledné bolo do Zoznamu UNESCO zapísané remeslo drotárstvo a to v roku 2019. Vzniklo ako remeslo zodpovedajúce svojej dobe, kedy bolo nevyhnutné opraviť si svojpomocne či už kuchynský riad alebo zhotoviť si výrobky do domácnosti.
V minulosti bolo veľmi rozšírením povolaním, ktoré siahalo ďaleko za hranice Slovenska. Koncom 19. storočia bolo rozšírené vo viac ako 150 obciach. Po 2.svetovej vojne zažilo svoj úpadok, kedy ho zatienil vznik iných priemyselných výrobkov. V súčasnosti je drotárstvo fenoménom, ktorého výsledok môžeme vidieť najmä v šperkárstve alebo bižutérii.
