Navštív kopce Veľkej Fatry
Národný park Veľká Fatra patrí medzi naše najväčšie a najvyššie pohoria. Rozprestiera sa v severozápadnej časti stredného Slovenska. Práve vďaka jedinečným prírodným krásam a zachovalosti územia bola Veľká Fatra vyhlásená v roku 1973 za chránenú krajinnú oblasť. V roku 2002 bol nariadením vlády Slovenskej republiky zriadený náš najmladší národný park s rozlohou 40 371 ha a s ochranným pásmom o rozlohe 26 132 ha. Veľká Fatra vyniká rozsiahlymi plochami holí, skalnatými útvarmi a zachovalými lesmi. Kopce Veľkej Fatry sú ideálne na letnú túru pre všetky vekové kategórie.
Pohorie Veľká Fatra sa člení na niekoľko geomorfologických pod celkov. Hôľnu Fatru tvorí hlavný hrebeň. Ten sa tiahne od kopca Krížna a pokračuje severným smerom na najvyšší vrch pohoria Ostredok. Pokračuje cez Suchý vrch a Kýšky na Ploskú. Východiskami ideálnymi pre turistiku sú mestá Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice, lyžiarske strediská Donovaly, Malinné a rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, ktorá je súčasťou kultúrneho dedičstva Unesco.
Obsah článku
Ostredok 1592 m n.m.
Vrch Ostredok je najvyšším vrchom Veľkej Fatry a ponúka vynikajúci turistický zážitok. Charakteristický je dvomi vrcholmi. Južný vrchol je totižto o 3 metre vyšší ako ten severný vrchol. Oba sú široké a hôľnaté, vďaka čomu poskytujú dokonalé kruhové výhľady, a to najmä na Vysoké, Nízke i Západné Tatry, Kremnické vrchy, Malú Fatru, ako aj na okolité veľkofatranské vrcholy.
Na Ostredok vedie viacero značených turistických chodníkov. Všetky však začínajú v obci Liptovské Revúce, konkrétne v časti Vyšná Revúca (cca 11 km). Náročnejší turisti určite ocenia okružnú trasu, ktoré vedie cez Ploskú a Chyžky s návratom cez Krížnu.
Ploská 1532 m n.m.
Vrch Ploská spája tri veľkofatranské hrebene – hlavný, prechádzajúci cez najvyšší vrch národného parku Ostredok, ktorý sa na Ploskej rozdvojuje na Liptovskú a Turčiansku vetvu. Ploská nie je nič dlžná svojmu menu. Je naozaj ploská. Až tak, že z vrcholu nedovidíte na jej okraje. Na jej placatom chrbte by mohla byť pristávacia dráha pre lietadlá. Na druhej strane sa nemusíte báť, že by vám z nej spadne polovička, deti či odfúkne rukavice. Je naozaj veľmi široká a bezpečná a z diaľky pripomína chrbát korytnačky. V zime však zvýšte opatrnosť. Jej svahy sú veľmi zradné a stali sa osudnými už nejednému neopatrnému turistovi.
Východiskom túry na Ploskú sú značkované chodníky z Liptovských Revúc, Belej-Dulíc a Necpál. Trasa na vrchol nie je náročná a zvládnu aj rodiny s malými deťmi, ktoré sa cestou potešia pohľadmi na ovečky pasúce sa v okolí salašov.
Rakytov 1567 m n.m.
Najvyšší vrch liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry a je charakteristický svojím pravidelným pyramídovým tvarom. Z jeho vrcholu je krásny kruhový výhľad na Malú Fatru, Vysoké a Nízke Tatry, Chočovské vrchy, Babiu horu a tiež Poľanu a Štiavnické vrchy. Na vrchole je inštalovaná výhľadová ružica a osadený kríž, na južnom úpätí sa nachádza zaujímavý útvar, Skalná brána.
Výstup na vrch Rakytov nie je obzvlášť náročný a pokojne ho môžu absolvovať aj deti. Prístupný je po značených turistických chodníkoch z Liptovských Revúc po červenej alebo z Podsuchej po modrej turistickej značke. Trasa vedie veľmi rozmanitými prírodnými scenériami.
Ostrá 1264 m n.m.
Hovorí sa, že Ostrá má jeden z najkrajších skalných vrcholov na celom Slovensku. Možno aj preto je medzi turistami, ktorí obľubujú Veľkú Fatru mimoriadne obľúbená. Vrch Ostrá je často spájaný aj s neďalekým vrchom Tlstá. Tieto dva očarujúce vrchy sú dominantou horného Turca. Vrch Ostrá sa vyznačuje svojimi dvomi nápadnými skalnými vrcholmi – východným a západným. Oba vrcholy vám ponúknu prekrásne výhľady. Tlstá s mohutnými vápencovými galériami, kolmými stenami a početnými dierami a jaskyňami sa nachádza priamo pod Blatnicou. Určite neobíďte jaskyňu Mažarná.
Na Ostrú sa najrýchlejšie dostanete z Blatnice. Parkovanie je možné priamo na okraji obce, kde sa vetví žltá a zelená turistická značka.
Najkrajšie túry na Slovensku. 7 tipov našej redakcie, od Rozsutca až po Gerlach
Tlstá 1373 m n.m.
Ak chcete túru, ktorá okrem nádherných výhľadov ponúka aj trochu príjemného „adrenalínu“, tak ste na správnom mieste. Treba však počítať s pomerne dlhým a namáhavým výstupom, veď predsa len vystupujete na poriadne bralnatý vrchol. Vrchol Tlstej je tvorený rozsiahlou bralnatou lúkou, z ktorej sa naskytá prekrásny výhľad na celú Turčiansku kotlinu, Malú Fatru so všetkými vrcholmi ako je Kľak, Veľká lúka, Malý alebo Veľký Kriváň.
Východiskom túry na Tlstú je tiež zväčša obec Blatnica. Na severozápadnom úbočí vrchu, priamo pri značenom turistickom chodníku vedúcom z Blatnice cez Vápennú dolinu až na vrchol Tlstej, sa nachádza vyššie spomínaná voľne prístupná jaskyňa Mažarná.
Borišov 1509 m n.m.
Borišov je výrazný vrch, ktorého svahy sú pokryté zeleňou, drevinami a občas aj machom porastenými skalami. Z jeho vrcholu je dokonalý kruhový výhľad. Pozorovať môžete nekonečné fatranské doliny a okolité vrchy, ale i roztrúsené salaše a koliby. Vrchol a severný svah Borišova je oblasťou vyhlásenou za národnú prírodnú rezerváciu. Kúsok pod vrcholom sa nachádza útulná Chata pod Borišovom. Počas zimy túto lokalitu obľubujú aj skialpinisti.
Výstup na Borišov môžete začať v jednej z obcí Belá – Dulice, Necpaly či Liptovské Revúce – časť Vyšná alebo Stredná Revúca (cca 5km). Pre zdatnejších odporúčame vyraziť zo sedla Veľký Šturec alebo Malý Šturec.
Drienok 1268 m.n.m.
Tento vrch nepatrí medzi najnavštevovanejšie miesta, ale je rovnako atraktívny ako známejšie spomínané vrchy Tlstá a Ostrá. Vrchol však poskytuje nádherný, takmer kruhový výhľad, na južnú časť Turčianskej kotliny, Turčianske Teplice a západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Zaujímavosťou tohto vrchu je pokrútený vyschnutý strom, ktorý sa nachádza na najstrmšej časti výstupu.
Východiskovými bodmi výstupu sú Rakša, Čremošné, Mošovce alebo Blatnica, a vedie naň modrá a žltá turistická značená cesta. Výstup na vrch nie je veľmi namáhavý, patrí medzi stredne náročné.
Krížna 1574 m n. m.
Vrch krížna je mohutný hôľny vrchol a zároveň druhý najvyšší vrch Veľkej Fatry. Krížna leží v hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, aj vďaka tomu ponúka nádherný kruhový výhľad. Za dobrého počasia vaše oči určite zazrú končiare Veľkej Fatry, Malej Fatry, Chočských vrchov, Západných a Nízkých Tatier, Poľany, Vtáčnika, Žiarskych i Kremnických vrchov.
Krížna je prístupná je zo všetkých smerov, najbližšie z obce Turecká, ktorá je cca 3 km od Starých Hôr. Touto lokalitou prechádza aj Cesta hrdinov SNP.
Frčkov 1 586 m n. m.
Je to druhý najvyšší vrch Veľkej Fatry a leží v centrálnej časti pohoria, v podcelku Hôľna Fatra. Hôľnatý Frčkov aj vďaka jeho polohe v najatraktívnejšej časti pohoria, patrí k obľúbeným vyhliadkovým vrchom. Severný a južný smer je čiastočne zakrytý mohutnými susednými vrchmi, no vďaka značnej nadmorskej výške poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, časť Vysokých i Nízkych Tatier, no tiež Poľanu, Vtáčnik či Lysú horu na Morave.
Vrcholom vedie iba Veľkofatranská magistrála, preto prístup naň z dolín je možný iba cez susedné vrcholy. Keďže leží v hlavnom hrebeni, severným okrajom susedí s Ostredkom a južný prechádza do masívu Krížnej.
Hrebeňovka Velkej Fatry
