Permakultúra ako súčasť nášho bývania
Nedokonale navrhnuté domy vyžadujú na stavbu a prevádzku viac, ako je im z organizmu Zeme dávané dobrovoľne. Sajú z hlbokých útrob Zeme ropu, nerasty a energie, ktoré na to nemusia byť určené. Na pretváranie a výrobu neprirodzených materiálov je potrebné veľké množstvo energie, vzniká znečistenie, odpad a ťažko napraviteľné jazvy Zeme. Počas svojej existencie domy brať neprestávajú, vyžadujú ďalšie dávky energií a materiálov. Nakoniec aj tak „umierajú“, rozkladajú sa na ďalší nepotrebný a nebezpečný odpad, ktorý príroda nevie spracovať. Ako teda bývať harmonicky so zdrojmi energie a obživy? Ako udržiavať seba i planétu v úplnom zdraví?
Obsah článku
Od prírody k technokracii
Sme jediné tvory na Zemi, ktoré musia pracovať. Vytvorili sme si tento svet a teraz bojujeme o to, aby sme sa z neho dostali preč. Niečo vynájdeme, naučíme sa, ako to funguje a začneme využívať prírodu v domnienke, že to bude pre dobro ľudstva. Výsledkom toho všetkého doteraz je, že sa naša planéta stala znečistenou, ľudia zmätenými a žijeme uprostred moderného chaosu. Začíname si uvedomovať, že technický pokrok nám síce zaisťuje pohodlnejšiu existenciu, ale za cenu práce, znečistenia, zdravia a skracovania života na Zemi. V poslednom čase čoraz viac vnímame akoby neviditeľnú zákonitosť: čím väčší je technický pokrok, tým viac je znečistená Zem, tým horšie je ľudské zdravie. Čím viac ľudia robia, tým viac sa vyvíja spoločnosť a tým viac problémov vzniká. Spustošená príroda, vyčerpané zdroje, nepokoj a dezintegrovanosť ľudského ducha – to všetko priniesla snaha ľudí niečo dosiahnuť. Pokiaľ si to uvedomujeme, znamená to, že sme sa stále ešte nepremenili v biorobota a máme právo voľby.
(Ne)zmyselný kolobeh?
Na našich poliach sa pestuje repka olejná, z ktorej vyrobíme bionaftu. Bionaftu natankujeme do kamióna, ktorým privezieme potraviny z krajín západnej Európy. Tieto potraviny mohli byť pestované priamo u nás, bez potreby kamióna, jeho paliva, závodu na výrobu bionafty atď. Podobná tragikomická situácia jestvuje aj v segmente budov, t.j. v segmente, ktorý je najväčším spotrebiteľom surovín a zdrojov, a preto je aj pôvodcom najväčšieho znečistenia. Kvôli bývaniu sa v súčasti mnohí zadlžíme na polovicu života. Dlh splácame prácou. No aby sme mohli pracovať, musíme sa dopraviť do práce, potrebujeme auto, benzín, ropovod, rafinérie, hustú cestnú sieť atď. V práci potrebujeme počítač, elektrickú energiu, elektrickú sieť, elektrárne atď. A čo nakoniec v práci robíme? Projektujeme stavbu ropovodu, elektrickej siete, konštrukciu auta…, prvkov, ktoré potrebujeme na to, aby sme sa dostali do práce.
Vplyv na planétu Zem
Ekologický prístup k tvorbe sídiel už nestačí s ohľadom na poznanie doterajších spôsobov projektovania. Snažiť sa realizovať dom z ekologických materiálov, keď už je projekt ukončený, je len polovičným riešením. Nestačí postaviť ekodom z ekologických materiálov a nezohľadniť pritom, aké množstvo energetických a materiálových zdrojov sa spotrebovalo pri výrobe stavebných materiálov i samotnej výstavbe, prípadne aké sa bude spotrebovávať počas prevádzky. Tragédiou je, že ľudia sa vo svojej neopodstatnenej pýche snažia podrobiť si prírodu. Dokážeme zničiť prirodzené formy, ale nedokážeme ich vytvoriť. Aby naše návrhy boli v harmónii s prírodou, musíme sa riadiť rovnakými vzormi, aké používa príroda. Príroda existuje milióny rokov a zostala stále neporušene čistá. Prospech vedeckej technológie posledných storočí je ľahko badateľný, sú ním znečistené ovzdušie, voda a pôda. Práve vzduch, voda a jedlo sú základnými prvkami kvality života. Pre požiadavky doby sa prostriedky vkladajú do neužitočného výskumu. Veriť tomu, že výskumom a vynálezmi môže ľudstvo vytvoriť čosi lepšie ako príroda, je ilúziou.
Základné princípy permakultúry v oblasti stavieb
Efektívny návrh domu je založený na prírodných energiách, ktoré vchádzajú do systému (slnko, vietor, dážď…), okolo rastúcej vegetácie a na stavebných technikách vychádzajúcich zo zdravého rozumu.
- Relatívne umiestnenie – každý prvok je umiestnený vo vzájomnom vzťahu s ostatnými prvkami.
- Každý prvok vykonáva mnoho funkcií – každý prvok systému by
mal byť vybraný a umiestnený tak, aby mohol vykonávať maximálne množstvo funkcií. - Každú dôležitú funkciu zabezpečujú mnohé prvky – základné
potreby, ako sú voda, potraviny, energie a ochrana proti požiaru,
by mali byt zabezpečené dvoma i viacerými spôsobmi. - Energeticky úsporné plánovanie.
- Prednosť sa dáva biologickým zdrojom pred fosílnymi palivami.
- Kolobeh energie priamo na mieste (palív aj ľudskej energie)
Princíp udržateľnosti
Vo všetkých trvalých prírodných systémoch alebo aj v trvalo udržateľnej ľudskej kultúre sú vo všeobecnosti energetické potreby daného systému uspokojované týmto systémom. Dôležitý nie je počet prvkov systému, ale skôr počet funkčných prepojení medzi týmito prvkami. Prínos permakultúry je v skúmaní vzájomne prospešných vzťahov a vlastností prvkov, ktoré sa medzi prvkami vytvoria ich správnym umiestnením v priestore a maximálnym využitím prírodných zdrojov a pozemku.
Permakultúrna stavba a zdravie človeka
Zdravie je najdôležitejšou zložkou života, pretože zaisťuje tvorenie na Zemi a pokračovanie ľudského rodu. Ani s veľkým nadhľadom nemôžeme spoločnosť označiť ako prosperujúcu, ak je z roka na rok viac chorá, ak počet nevyliečiteľných chorôb neklesá, ale narastá. Nie je to nič iné, ako začiatok zániku dnešnej civilizácie. Choroba prichádza, keď sa človek oddelí od prírody. Lekári a medicína sa stávajú potrebnými vtedy, keď si ľudia vytvoria škodlivé (nezdravé) prostredie a emócie. Potrava je priamo spojená s ľudským duchom a emóciami. Potrava a liek nie sú dve rozdielne veci. Permakultúrny návrh ľudských sídiel má preto v mnohých smeroch (produkcia zdravých potravín, prírodné zdroje a materiály…) pozitívny vplyv na zdravie človeka. Permakultúrna stavba je v harmónii s prírodou, preto vytvára pre človeka zdravé a príjemné prostredie – pretože o chorých sa starajú lekári, o zdravých sa stará príroda. Dom postavený človekom, ktorý svojím kompletným tvorením rešpektuje a chráni život, bude chrániť a rešpektovať život človeka. Zákony vesmíru sú neomylné. Každá hmota pri svojom vzniku niečo prijíma a počas svojej existencie niečo vydáva, sú to nehmotné energie i hmotné látky. To isté robí naše telo – niečo prijíma a niečo vydáva. Je rozdiel medzi podlahou z PVC vydávajúcou jedovatý formaldehyd a podlahou z dreva, vydávajúcou liečivú vôňu živice. Prírodný dom v dobrom stave vydychuje zdravie. Umelý dom v stave považovanom za dobrý nie.
Bývanie – základ globálnych zmien
Fakticky by sme mohli žiť zo 40 % energie, ktorú teraz používame, bez toho, aby sme sa vzdali čohokoľvek cenného. Množstvo malých zmien na lokálnej úrovni našich bytov, domov a sídiel môže mať za následok veľké pozitívne zmeny na globálnej úrovni. Tieto malé zmeny môže urobiť každý z nás. Pokiaľ služby spotrebiča v režime stand by nevyužívame (napr. TV), vypínajme ho nielen cez diaľkové ovládanie, ale i centrálne. Nestojí nás to veľa námahy. IEA (International Energy Agency) odhaduje, že zariadenia, ktoré sú pohotovostnom režime, produkujú 1 % svetovej produkcie oxidu uhličitého. Na porovnanie celkovo letecká doprava prispieva menej ako tromi percentami k celosvetovým emisiám CO2. Ak čakáme na ostatných, aby oni zlepšili naše životné prostredie, zrejme sa nedočkáme, pretože oni tiež čakajú na ostatných. Zástancovia udržateľného života majú za cieľ viesť svoj život spôsobom, ktorý je v súlade s trvalou udržateľnosťou, s prírodnou rovnováhou a rešpektujú ľudský symbiotický vzťah so Zemou, jej prirodzené ekologické cykly. Prax a všeobecná filozofia permakultúrneho bývania sú neoddeliteľné od všeobecných zásad trvalo udržateľného rozvoja.
Udržateľnosť ľudských sídiel – kultúra
a permakultúra
Kultúra má vždy počiatok v partnerstve človeka a prírody. Keď sa uskutoční jednota ľudskej spoločnosti a prírody, vznikne kultúra sama od seba. Kultúra je vždy úzko spätá s každodenným životom, a tak bola odovzdávaná ďalším generáciám a uchovala sa už do dnešného dňa. Takmer všetci považujú prírodu za niečo dobré, no len málokto dokáže zachytiť rozdiel medzi prirodzeným a neprirodzeným. Každá spoločnosť, ktorá nezachová svoje prírodné prostredie (napr. vyrúbe všetky svoje lesy, znečistí svoje rieky alebo pôdu), si pripravuje svoj zánik. Permakultúra predstavuje trvalo udržateľný dizajn ľudských sídiel, v ktorom sú v čo najväčšej možnej miere energetické potreby daného systému uspokojované týmto systémom, ktorý sa snaží pokryť materiálové, energetické aj potravinové potreby sídiel – budov (domov). Budovy predstavujú najväčších konzumentov zdrojov a rovnako najväčších producentov znečistenia a odpadov.
Segment budov tak predstavuje oblasť možných veľkých úspor a zníženia ich vplyvu na životné prostredie. Následky maximalizácie ziskov a neúmernej snahy zvyšovať životný komfort ako krédo a zmysel ľudskej existencie môžu byť nevypočítateľné a náhle. Ak nedokážeme regulovať svoj počet, apetít a rozlohu, ktorú okupujeme, príroda to urobí za nás pomocou hladu, erózie, biedy a chorôb. Každý môže urobiť malé zmeny vo svojich bežných návykoch bez toho, aby sa jeho život obrátil naruby. Ak sa tieto malé zmeny spoja, môžu prispieť k globálnej zmene.
Článok vznikol v spolupráci so Stanislavom Števom. Po obhájení dizertačnej práce (v r. 2010 na FEI STU v BA v oblasti inteligencie budov) sústredil svoj výskum na oblasť udržateľného spôsobu života. Na svojom 8 hektárovom statku skúma už viac ako 10 rokov všetky väzby ľudského života, najmä ľudských stavieb, na planétu Zem. Popri revitalizácii pôdy a chovu koní, vlastnoručne postavil svoj nízko-nákladový, udržateľný dom (od vodovodnej šachty až po komín). Na vlastnej koži tak skúma a v praxi aplikuje výsledky a dôsledky svojho výskumu – overuje ich správnosť a realizovateľnosť. Keďže tento výskum nie je odtrhnutý od reality, prináša nové, neoceniteľné poznatky, ktoré tvoria víziu udržateľnosti stavieb do budúcnosti.
