Poznáš Biele Karpaty a zaujimavé miesta v nich?
Biele Karpaty patria do oblasti Slovensko-moravských Karpát, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Rozprestierajú sa na západe Slovenska, v Trnavskom a Trenčianskom kraji, v okresoch Skalica, Senica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava a Púchov. Slovenská časť pohoria bola vyhlásená ako chránená v roku 1979. Rozprestiera sa na väčšine územia pohoria Biele Karpaty v dĺžke asi 80 km. Pozdĺž celého pohoria prechádza štátna hranica medzi Slovenskou a Českou republikou. Aj moravská strana Bielych Karpát je chránenou krajinnou oblasťou, ktorú v roku 1996 zaradili do siete európskych biosférických rezervácií UNESCO.
Obsah článku
Najvyšší bod – Veľká Javorina 970 m n. m.
Najvyšším vrchom pohoria Biele Karpaty je vrch Veľká Javorina. Nachádza sa na slovensko-moravskej hranici neďaleko Nového Mesta nad Váhom. Jeho široký plochý vrchol je pokrytý lúkami a stojí na ňom televízny a rozhlasový vysielač. Pod vrcholom sa nachádzajú listnaté lesy, najmä bučiny a javoriny. Pod vrcholom Veľkej Javoriny sa nachádza Holubyho chata, ku ktorej vedie zo slovenskej i moravskej strany asfaltová cesta. Na vrch možno vystúpiť viacerými turistickými chodníkmi, napríklad náučným chodníkom z obce Lubina, alebo chodníkmi z Myjavy či Starej Turej.
Chmeľová 925 m n. m.
Bralnatý vrch Chmeľová dvíhajúci sa nad Vršatským Podhradím je po Veľkej Javorine druhým najvyšším vrchom pohoria Biele Karpaty. Z vrcholu Chmeľovej sa naskytá nádherný výhľad do údolia Váhu. Na Chmeľovú vedie značený turistický chodník z Vršatského Podhradia a z obce Červený Kameň. Trasa tohto chodníka prechádza okrajovou časťou rezervácie Vršatské bradlá.
Rozhľadňa Veľký Lopeník
Veľký Lopeník je spolu s Veľkou Javorinou zrejme najobľúbenejší vrchol turistov v lokalite Bielych Karpát. I keď môže budiť dojem, že Veľký Lopeník obľubujú najmä turisti z Česka. Ide totiž o vrchol na hraniciach Slovenska a Česka, pričom zo slovenskej strany k nemu vedie pomerne kľukatá cesta. Veľký Lopeník sa nachádza v Bielych Karpatoch v nadmorskej výške 911 m. n. m. a cesta k nemu vedie cez Nové Mesto nad Váhom a priľahlé Kopanice. Výstup môžete začať v Novej Bošáci, kam sa dostanete najrýchlejšie autom, hoci kraj i samotný vrchol sú zjavne obľúbené i medzi cykloturistami. Z Novej Bošáce vedie na kopec modrá značka a vrchol je vzdialený 5km. Rozhladňa, ktorá tam na vás čaká má výšku 22 metrov a garantuje naozaj nádherný výhľad.
Zrúcaniny a hrady
Zrúcanina hradu Branč
Milovníkov histórie a starých hradov pozor! Určite nevynechajte zrúcaninu hradu Branč, ktorá sa týči na výraznom homoľovitom kopci vo výške 475 m nad obcou Podbranč severovýchodne od Senice na juhozápadnom Slovensku. Branč vznikol v 13. storočí a patril do siete pohraničných hradov. Uvidíte odtiaľ panorámu Myjavskej pahorkatiny a Bielych Karpát. Dostanete sa tam autom alebo pešo, z obce Podbranč, konkrétne z jej časti Podzámok, sa dostaneme po asfaltovej ceste až k miestnemu cintorínu, kde je popri ceste vyhradené menšie parkovisko priamo pod hradom.
Zrúcanina hradu Vršatec
Tento pôvodne gotický hrad z 13. storočia stojí na skalnom brale vo výške 805 m. Z neveľkých zrúcanín je výborný výhľad na stredné Považie a dolinu rieky Váh v pozadí so Súľovskými a Strážovskými vrchmi. K hradu vedie náučný chodník, viaceré turistické a cykloturistické trasy. Dostanete sa naň z obce Vršatské Podhradie, odtiaľ pešo po modrej značke asi 10 minút. Rezervácia Vršatské hradné bralo, v ktorej sa nachádza zrúcanina hradu Vršatec susedí s rezerváciou Vršatské bradlá.
Vrch Krasín a Súčanský hrad 516 m n. m.
Kopec Krasín vypínajúci sa nad obcou Dolná Súča je tiež súčasťou bielokarpatského bradlového pásma. Je to ideálne výletné miesto pre všetkých, ktorí majú chuť na krátku a nenáročnú túru. No pozor, územie Krasína je vyhlásené za prírodnú rezerváciu so 4. stupňom ochrany. K zaujímavostiam vrchu patria tiež zvyšky múrov stredovekého Súčanského hradu. Na Krasín a ku Súčanskému hradu sa možno dostať po náučnom chodníku z obce Dolná Súča.
Vršatské bradlá
Vršatské bradlá sa nachádzajú v pohorí Biele Karpaty nad obcou Vršatské Podhradie, približne 33 kilometrov od mesta Trenčín. Sú jednou z významných lokalít bradlového pásma Považia (patria sem aj Klapy a Manínska séria). Prírodná rezervácia Vršatské bradlá patrí k najjagavejším prírodným skvostom Považia i celého Slovenska. Tvoria ich krásne skalnaté útvary a ich dlhý skalnatý hrebeň tiahnuci sa od Vršatského Podhradia až k obci Červený Kameň. Oblasťou Vršatských bradiel vedie náučný chodník s 10 informačnými panelmi. Chodník začína v obci Vršatské Podhradie, možno ním však prechádzať i z druhej strany, z obce Červený Kameň. Túra nie je ani náročná, ani dlhá, takže ju zvládnu i menej zdatní turisti.
