Nájdeš nás aj na:

Rozhovory

Influenceri minulej doby: 10 českých a slovenských cestovateľských legiend

Influenceri minulej doby: 10 českých a slovenských cestovateľských legiend

Cestovateľov a objaviteľov z dôb minulých, ktorí sa vydávali na expedície a túry s úplne iným vybavením a v úplne iných podmienkach, než máme dnes my, by sme v súčasnosti označili najskôr výrazmi influenceri, travel blogeri alebo hoci digitálni nomádi. No vďaka ich cestám sa podarilo zmapovať cudzie územia a popísať zvyky a tradície akýchsi miestnych obyvateľov. Vlastně by sa dalo povedať, že súčasní cestovatelia, teda aj my, nadväzujeme na ich odkaz. Pripomeňme si preto pri príležitosti úmrtia jedného z týchto velikánov aj ostatných, ktorí vytvárali tradíciu cestovania na našom území.

Miloslav Stingl – Ten, ktorý vedie

1930 – 2020

Len nedávno zomrel cestovateľ, spisovateľ a etnograf, ktorý precestoval viac než 150 krajín a dohovoril sa 17 jazykmi. Jeho zážitky vystačili na viac než 40 kníh, ktoré vyšli v celkovom náklade skoro 17 miliónov výtlačkov. A že to teda boli zážitky! Asi málokto sa môže pochváliť okrem iného tým, že sa stretol s Fidelom Castrom či dalajlámom alebo že sa stal náčelníkom indiánskeho kmeňa. Bol známy svojou toleranciou a pokorou k iným kultúram, čo dokazuje jeho životné motto. Určite aj to bolo jedným z dôvodov, prečo svoje cesty prežil vždy v zdraví.

„Nade všechny národy je lidství.“

havajské príslovie a životné motto Miloslava Stingla

Miloslav Stingl sa narodil v českom Bílině a pracoval v Akadémii vied, kde stál za výzkumom mimoeurópskych národov, ich kultúr a umenia. Jeho obľúbenými regiónmi boli najmä Oceánia a Latinská Amerika. Pri všetkých cestách, ktoré kedy podnikol, patril jeho hlavný záujem obyvateľom navštívených cudzích území, napríklad Inuitom (Eskymákom), pôvodným obyvateľom Ameriky, Polynézanom alebo austrálskym Aborigéncom. S mnohými príslušníkmi domorodých etník mal mimoriadne úzký vzťah. Jedným z najväčších vyznamenaní bolo, keď mu severoamerický indiánsky kmeň Kikapov udelil čestný titul náčelníka. Spoločne s ním prijal i náčelnícku čelenku a indiánske meno Okima – Ten, ktorý vedie. Pozrite sa na video, v ktorom pán Stingl s humorom popisuje, ako sa stal šéfom Indiánov.

Legendárny Emil Holub

1847 – 1902

Emil Holub je už dnes považovaný za akýsi symbol českého cestovania a svet ho pozná ako lekára, cestovateľa, kartografa aj etnografa. Svoje objaviteľské cesty vždy využíval na prieskum afrického kontinentu, ku ktorým ho inšpirovali denníky Davida Livingstona. Počas svojich pobytov v Afrike zhromaždil ohromné množstvo artefaktov, na ktorých prevoz neskôr z viedenskej výstavy do Prahy potreboval vraj 72 železničných vagónov!

Holub sa narodil v českých Holicích a už pri štúdiu trénoval meranie a zakreslovanie terénu, pozorovanie prírody, zber živočíchov a rastlín. Do Afriky podnikol celkom dve výpravy. Už počas prvej, ktorá trvala sedem rokov, došiel k Viktoriiným vodopádom a splnil si tak svoj sen. Na druhú výpravu sa už vydal so svojou ženou Ruženou a mal za cieľ prejsť africkým kontinentom z juhu na sever. Pre choroby a neľahké podmienky sa im to ale nepodarilo.

Kráľ Madagaskaru, Móric Beňovský

1746 – 1786

Tento dobrodruh narodený vo Vrbovom na Slovensku toho počas svojho nie príliš dlhého života stihol pomerne dosť – bol objaviteľom, kolonizátorom, cestovateľom, vojakom, ale i väzňom a vyhnancom, ktorý sa priatelil trebárs s Benjaminom Franklinom. To, že se stal objaviteľom, k nemu prišlo tak nejak samo, keď na ukoristenej lodi pri svojom úteku zo sibírskeho vyhnanstva preskúmal severný Pacifik, západ Aljašky, Aleutské ostrovy a ostrov svätého Vavrinca.

A ako to bolo s tým kráľom? V roku 1772 bol vyslaný na Madagaskar zastupovať francúzske záujmy a skupina miestnych kmeňových náčelníkov ho zvolila za svojho kráľa, náčelníka náčelníkov. Údajne nebol kráľom celého ostrova, ale len jeho malej časti a len veľmi krátko, kým opäť odcestoval. Ďalšia návšteva jeho kráľovstva mu bola osudná. Tentokrát sa tam vydal proti vôli Francúzska, ktoré proti nemu vyslala vojenskú výpravu, ktorá neskôr ukončila život kráľa Madagaskaru.

Miroslav Zikmund, Jiří Hanzelka a vozidlo značky Tatra

1919 – súčasnosť, 1920 – 2003

Táto dvojka je pre mnoho generácií symbolom splnených chlapčenských snov a voľnomyšlienkarstva s neutíchajúcou túžbou vidieť všetko, čo je v diaľke za horizontom. Keď prvýkrát nasadli do Tatry 87 a vyrážali na svoju prvú výpravu, asi netušili, akými slávnymi cestovateľmi sa stanú. Za ich cestovateľskou vášňou nestála len túžba po dobrodružstve, ale bola to aj snaha reprezentovať povojnové Československo.

„Já jsem si trochu vylepšil Pythagorovu větu, místo ní mám větu Zikmundovu – Život je přesný součet náhod.“

Miroslav Zikmund v rozhovoru pro rubriku Lidé a Země na webu reflex.cz

Už spomínaná prvá výprava smerovala do Afriky, ktorú prešli od severu až na juh. Nenechali si ujsť Núbijskú púšť (tú zrejme vôbec ako prví prekonali automobilom úplne celú) a vystúpili na Kilimandžáro. Z Kapského mesta potom pokračovali v prieskume po Južnej a Strednej Amerike. Výsledkom bolo 44 navštívených krajín, množstvo fotografií a kilometre natočeného filmu. Druhá výprava ich zaviedla do Ázie a Oceánie, tentokrát šli dvoma vozmi Tatra 805. Dostali sa ďaleko za polárny kruh či údajne ako prví prešli automobilom Sovietsky zväz z východu na západ. Na základe správ a ďalších vyjadrení o ich skúsenostiach so Sovietskym väzom, ktoré nepodávali dostatočne lichotivo, teda tak, ako by si to komunisti doma aj v ZSSR predstavovali, ich postihol zákaz cestovania. Nasajte atmosféru ich ciest aspoň čiastočne prostredníctvom jedného z dokumentov.

Pojedač medveďov Ján Welzl

1868 – 1948

Strýček Eskymák alebo Eskymo Welzl, pod oboma menami nájdete jednu z najbizarnejších postáv českého cestovateľstva ­– Jána Welzla. Človek s dobrou náladou a neutichajúcou túžbou po dobrodružstve, ktorý bol doma všade tam, kde sa mu zrovna zapáčilo.

Narodil sa v českom Zábřehu a už v 16 rokoch, keď sa vydal do sveta, prešiel peši napríklad Viedeň, Janov, Dalmáciu, Bosnu, Srbsko či Rumunsko. Až vďaka práci na zámorskom parníku sa prvýkrát dostal na sever. Počas svojho života pomáhal na stavbe transsibírskej magistrály, putoval Sibírou, lovil medvede, na určitý čas bola jeho domovom aj Arktída a niekoľkokrát preplával na Aljašku. Jeho meno bolo vraj známe po celom severe – domorodí Eskimáci mu údajne hovorili Moojok Ojaak alebo Pojedač medveďov a v Novej Sibíri bol dokonca pasovaný za eskimáckeho náčelníka.

„Prondu-prondu, neprondu-neprondu!“

Takto Ján Welzl vyhodnotil svoje šance na ceste po Sibíri

Príbehy Jána Welzla majú svojich obdivovateľov ale i odporcov, ktorí v nich našli niekoľko nezrovnalostí s realitou. Už sa nedozvieme, ako to všetko vtedy vlastne bolo. No aj napriek tomu, že možno nemôžeme brať všetky jeho zážitky vážne, Welzlovu popularitu pretrvávajúcu do dnešných dní mu nikto nevezme. Príkladom je festival Welzlování, ktorý sa koná pravidelne na začiatku každého roka.

Horolezec František Kele

1936 – 2014

František Kele je považovaný za najaktívnejšieho slovenského cestovateľa 20. storočia – je prvým Slovákom, ktorý navštívil všetky svetadiely vrátane Arktídy a Oceánie. Mimo to bol aj geograf, pedagóg, horolezec, polárník, publicista a spisovateľ. Zúčastnil sa viac než 70 výprav a expedícií, na ktorých bol väčšinou buď spoluorganizátorom alebo vedúcim.

„Najväčšie riziká som musel podstúpiť nie v zápolení s prírodou, ale medzi ľuďmi.“

Kele takto odpovedal na otázku týkajúcu sa rizika pre Korzár na webe sme.sk

Príroda ho lákala už od mladosti, keď pôsobil ako horský vodca v Tatrách. K láske k horám ho priviedol otec. Po Tatrách nasledovali Alpy a prepojenie horolezectva s cestovaním. Navštívil všetky svetové kontinenty a vystúpil na najvyšší vrch Afriky a Južnej Ameriky. V roku 1984 viedol napríklad prvú československú výpravu na Mt. Everest. Tá mala okrem iného aj vedecký rozmer. Dôležitú funkciu mal ako spoluzakladateľ sekcie pre výskum vysokých pohorí Slovenskej geografickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied (SAV), združení AntArktis či Fóra cestovateľov. Odišiel nečakane pri páde vo Vysokých Tatrách.

Alois Musil alebo český Lawrence z Arábie

1868 – 1944

Alois Musil bol pôvodne kňaz, neskôr cestovateľ a orientalista s pozoruhodným príbehom, ktorý by iste stačil na celovečerný film. Počas svojho života si zamiloval Blízky východ, najmä oblasť dnešného Jordánska a Sýrie. Pri svojich cestách sa spriatelil s arabskými beduínmi, s ktorými sa vydával na púte do púšte. Do svojho životopisu by si určite zapísal objav, ktorý sa mu podaril na zámočku Kusejr Amra neďaleko od Ammánu – našiel tam nástenné maľby znázorňujúce ľudské postavy, čím poprel všeobecne rozšírený názor, že islam zobrazovanie človeka nedovoľuje.

„Tvořila mne poušť a životní bída, v poušti mi nepomohly ani tituly, ani řády, byl jsem odkázán jen sám na sebe a na Boha. Vědomí, že konám svou povinnost, je nejlepším uznáním a jedinou plnou odměnou. “

Musil o svojom živote

Cestovateľ sa v mladosti rozhodol pre prácu kňaza. Po ukončení fakulty v Olomouci v štúdiu pokračoval v Jeruzaleme, kde začal podnikať prvé výpravy, počas ktorých ho zaujala kultúra a jazyk beduínských kmeňov. Okrem objavu na zámočku Kusejr Amra podnikol napríklad výpravu s cieľom hlbšieho skúmania náboženstiev a myslenia kočovníkovŽil preto v kmeni Rwala, kde si ho obľúbili a neskôr zvolili za spolunáčelníka. Od beduínov získal meno Músa ar-Rweili a vďaka všetkým poznaniam sa stal svetovo uznávaným arabistom. Spoločne s rakúskymi kartografmi mapoval severnú časť Arábie a počas vojny sa stal prostredníkom, ktorý mal získať podporu arabských kmeňov v boji proti Britom. Jeho protihráčom sa stal plukovník britskej armády Thomas Edvard Lawrence zvaný Lawrence z Arábie. Po vojne sa ešte stal plodným spisovateľom.

Milan Rastislav Štefánik a jeho rola cestovateľa

1880 – 1919

Na prvýkrát by ste Milana Rastislava Štefánika asi najskôr nezaradili na zoznam cestovateľov, ale on sem skutočne patrí. Tento malý priebojný a pracovitý muž precestoval takmer celý svet. Preslávil sa nielen ako generál, diplomat, demokrat a humanista, ale rovnako ako astronóm, cestovateľ a najmä ako symbol československej štátnosti.

O jeho životnej úlohe cestovateľa se veľa nehovorilo, čo je pochopiteľné – zanechal tu po sebe omnoho dôležitejší odkaz. Cestovaniu sa ale mohol venovať počas svojich štátnických i vedeckých povinností s tým, že v strede jeho záujmu bola počas jeho ciest astronómia. Tú vyštudoval v Prahe a neskôr sa zaoberal výskumom Slnka či pozorovaním planét a meteoritov. Absolvoval cesty za pozorovaním zatmenia Slnka alebo trebárs Halleyho kométy. Dvakrát se vybral na cestu okolo sveta a okrem Antarktídy bol na všetkých svetadieloch. Jedným z ďalších cieľov jeho ciest bolo poznanie ľudí a samotných krajín. Z ciest si vždy priviezol fotografie a niekoľko spomienkových predmetov.

Prvá česká cestovateľka Barbora Markéta Eliášová

1885 – 1957

Po ôsmich uvedených cestovateľoch mužského pohlavia si asi hovoríte, že sme akosi zabudli na ženy. Nemusíte se báť. Za prvú českú cestovateľku, o ktorej vieme, a ktorá videla skoro celý svet, by sme mohli považovať Barboru Markétu Eliášovú.

Po neľahkom životnom štarte (vyrastala ako sirota) sa jej nakoniec podarilo naučiť jazyky a tie neskôr aj vyučovala. Jej prvá cesta, počas ktorej prešla vlakom celé Rusko, viedla až do Japonska. Mohla tak následne opísať japonské tradície a zvyky. Zo svojej druhej výpravy do tejto krajiny urobila cestu domov okolo sveta. Do Japonska sa vrátila ešte tretíkrát s tým, že cestou spoznala aj Cejlon, Malajský polostrov a Čínu. Počas štvrtej expedície navštívila oblasť dnešnej Indonézie a Austrálie a na poslednej ceste smerujúc do milovaného Japonska spoznala aj Kóreu.

Štyri horolezkyne alias Špápoty

Po roku 1948, počas totalitného režimu, začalo byť cestovanie za hranice problematickejšie. Dalo by sa ale povedať, že sa darilo expedíciám, ktoré mali popri športovaní či vedeckej náplni aj záštitu nejakej organizácie. Ženy sa výprav zúčastňovali zriedka, ale existovala jedna čisto ženská organizácia. Jarmila Očásková, Věra Komárková, Květa Tarantová a Zdena Opatrná – to sú mená žien, ktoré si v roku 1967 hodili na chrbát zhruba 20-kilové batohy a vydali sa smerom do Mexika a na Letné olympijské hry 1968.

Každá zo štvorice žien prezývaných Šlápoty už za sebou nejaké skúsenosti mala. Putovali cez Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko a Francúzsko, kde údajne priamo v Paríži oslávili Silvestra. Potom v etape pokračovali do Veľkej Británie, plavbou cez Atlantik až na americkú časť. Zhruba 800 kilometrov pred cieľom obdržali správu o sovietskej okupácii Československa, no aj napriek tomu sa rozhodli dôjsť do cieľa. Dokopy nachodili 7 775 kilometrov.

Zdroj úvodnej fotografie: Unsplash.com / Museums Victoria

Zdroje informací k článku:

Čo by vás mohlo zaujímať

5/5 - (1 vote)
Klikni a nechaj nám komentár

Spoznaj krásy Slovenska

Inšpirácie

Turistika v Malej Fatre

Autor 11 septembra, 2021

Inšpirácie

Navštív kopce Veľkej Fatry

Autor 30 júna, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend: Zrubová chata Júlia

Autor 20 júna, 2021

Tip na víkend

4*Salamandra Hotel s raňajkami

Autor 23 apríla, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend – Orava Village

Autor 23 apríla, 2021

Inšpirácie

Ako sa nesprávať v prírode!

Autor 8 apríla, 2021

Inšpirácie

Tip na jarnú turistiku? Morskie Oko

Autor 17 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Kamenné more

Autor 16 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Špania dolina

Autor 17 februára, 2021

ZOO

Vianočné sviatky v zoo

Autor 15 januára, 2021

Inšpirácie

Vodopády na Slovensku

Autor 5 januára, 2021

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Liptovský dvor

Autor 9 novembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020

Najčítanejšie dnes

Odporúčame tiež

Inšpirácie

Turistika v Malej Fatre

Autor 11 septembra, 2021

Inšpirácie

Navštív kopce Veľkej Fatry

Autor 30 júna, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend: Zrubová chata Júlia

Autor 20 júna, 2021

Tip na víkend

4*Salamandra Hotel s raňajkami

Autor 23 apríla, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend – Orava Village

Autor 23 apríla, 2021

Inšpirácie

Ako sa nesprávať v prírode!

Autor 8 apríla, 2021

Inšpirácie

Tip na jarnú turistiku? Morskie Oko

Autor 17 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Kamenné more

Autor 16 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Špania dolina

Autor 17 februára, 2021

ZOO

Vianočné sviatky v zoo

Autor 15 januára, 2021

Inšpirácie

Vodopády na Slovensku

Autor 5 januára, 2021

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Liptovský dvor

Autor 9 novembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020

Inšpirácie

Ponuka dňa: 3*Hotel Srdiečko so SKIPASSOM

Autor 24 novembra, 2023

Inšpirácie

Ponuka dňa: 4* Hotel Belassi v centre Bojníc

Autor 9 novembra, 2023
koruna turca
Hore