Nájdeš nás aj na:

Rozhovory

Ochrana dravých vtákov na Slovensku

Ochrana dravých vtákov na Slovensku

Obdivuhodne krásne, nespútané, nebezpečné, tajomné, divoké a zároveň neopísateľne fascinujúce. Áno toto všetko preblesne mojou mysľou vždy, keď na obzore zahliadnem majestátneho dravca. Preto ma veľmi teší, že na Slovensku máme organizáciu, ktorá sa venuje výskumu a ochrane voľne žijúcich dravých vtákov a sov vo voľnej prírode na celom území Slovenska.

Plamienka driemavá
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Na úvod si povedzme niečo viac o Vás – kto ste, čo bol hlavný impulz vzniku organizácie a čo je Váš hlavný cieľ ?

Naša organizácia vznikla v roku 1975 a založil ju významný zoológ Mgr. Štefan Danko. Teda už 45 rokov sa venujeme mnohým aspektom ochrany dravých vtákov – živočíchov, ktoré sú na vrchole potravnej pyramídy a pre to sú obzvlášť významnými indikátormi stavu životného prostredia a stavu ochrany biodiverzity. Ochrana dravých vtákov už na začiatku našej existencie oslovila mnoho záujemcov, a tak sme sa vyprofilovali na celoslovensky pôsobiacu komunitu ľudí, ktorým išlo predovšetkým o ochranu charizmatických a pre prírodu nesmierne užitočných živočíchov. Prvé roky existencie bolo našou prioritou spoznávanie stavu populácii dravcov v zmysle poznania početnosti, priestorovej lokalizácie výskytu a definovanie hlavných hrozieb pre dravce. Až naplnenie tohto základného výskumu či monitoringu mohlo priniesť víziu a stanovenie cieľov. Množstvo a rozsah ohrozujúcich faktorov nás samotných prekvapil, vplyv človeka na dravce bol väčší než sme si dokázali predstaviť. Pre niektoré záujmy ľudí boli a ešte aj teraz sú dravce napriek vedeckým dôkazom považované za škodlivé. Z tohto názoru pramenilo veľa násilných iracionálnych a hlavne protiprávnych činností ako nezákonný odstrel, trávenie, odchyt do železných pascí.

Nemenej významnými boli viaceré hrozby, vyplývajúce z rôznych hospodárskych záujmov bez ohľadu na ich vplyv na ochranu živočíchov. Najvypuklejšie boli napríklad vysoká mortalita dravcov na konštrukciách elektrických vedení pri elektrických skratoch alebo pri nárazoch do vodičov. Ďalej mortalita v dôsledku environmentálne nešetrného obhospodarovania krajiny, pričom dochádza k strate prirodzených hniezdnych a potravných biotopov. Tieto aspekty značne limitujú početnosť niektorých druhov dravcov. Situácia sa pre niektoré druhy stala otázkou prežitia a viaceré druhy sa nezaobišli bez priameho manažmentu ochrany na viacerých úrovniach. Spontánne sme teda začali venovať pozornosť písaniu projektov. Spočiatku od jednoduchších až po veľké projekty s medzinárodnou spoluúčasťou.

Projekty určujú naše ciele, je to veľa rôznych činností, ktorými sa snažíme o kompromisné riešenia záujmov medzi človekom a prírodou. Úspešne spolupracujeme s viacerými Energetickými firmami na tzv. ekologizácii elektrických vedení tak, aby boli priateľské voči vtákom alebo s Políciou SR spolupracujeme pri riešení vtáčej kriminality, t.j. pri riešení problematiky nezákonných odstrelov alebo vykladaní otrávených návnad a iných činností, ktorých obeťou sú vtáky. Spolupracujeme aj so Štátnou ochranou prírody pri uplatňovaní Programov starostlivosti a Programoch záchrany živočíchov alebo so spolkom James, farmármi, poľnohospodármi a lesníkmi pri manažmente zameranom na ochranu biotopov a znížení vplyvov vyrušovania. Inštalovali sme stovky, búdok pre sokoly a sovy, strážime hniezda, pomocou satelitnej telemetrie a krúžkovania sledujeme pohyby dravcov a výsledky využívame pri určovaní ďalšej stratégie ich ochrany. Vstupujeme do konaní orgánov ochrany prírody či už pri tvorbe a aktualizácii právnych noriem, rôznych zásahov do životného prostredia alebo pri vyhlasovaní ochranných zón pre hniezdiace dravce. Ani tu nie je na to priestor všetko vymenovať, ale hlavné je, že v niektorých prípadoch sa darí, pred zánikom sa nám napríklad podarilo udržať a stabilizovať populáciu sokola rároha, sokola červenonohého, zlepšuje sa stav populácie orlov kráľovských, orliakov morských, hají červených a niektorých ďalších druhov. Naša práca teda prináša dobré pocity…

Koľko dravých vtákov a sov na Slovensku máme a ako vyzerá ich sčítanie?

Na Slovensku medzi dravé vtáky zaraďujeme tzv. denné druhy, ktorých je 31 druhov – jastrabovité, sokolovité a kršiakovité a okrem toho 12 druhov sov, ktoré sú prevažne aktívne v noci. Musíme však rozlišovať aký je charakter ich výskytu, pretože niektoré druhy sa u nás vyskytli len vzácne, keď sa ku nám zatúlali, niektoré druhy cez naše územie len preletia, hovoríme tomu, že migrujú, ďalšie druhy u nás hniezdia a potom odletia do teplých krajín, naopak niektoré druhy u nás len zimujú a napokon niektoré druhy sú stále po celý rok. Na Slovensku za posledných 20 rokov nebolo zaznamenané hniezdenie orla malého, predpokladá sa, že na našom území vyhynul a veľmi vzácny je hadiar krátkoprstý, ktorého početnosť sa odhaduje na 5 – 8 párov. Najpočetnejšími na Slovensku sú dva druhy denných dravcov – myšiak lesný a sokol myšiar a zo sov je to myšiarka ušatá, teda druhy, ktoré majú už v názve „myš“, je to pre to, že ich hlavnou potravou sú myši, hraboše a iné malé hlodavce.

Myšiarka ušatá
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Hlavným zámerom sčítania sú predovšetkým stále druhy, teda tie, ktoré sú u nás po celý rok a zároveň patria medzi ohrozené. Program sčítania je medzinárodne koordinovaný v rámci väčšiny Európskych štátov. Sčítanie má stanovený jednotný termín v januári a na Slovensku prioritne sčítavame dva druhy dravcov, sokola rároha a orla kráľovského. Výsledky počtov sčítaných jedincov za jednotlivé roky porovnávame,a tak vieme určiť, aký je vývoj populácií, nakoľko je početnosť stabilná alebo či stúpa, prípadne klesá. Za posledných 5 rokov možno povedať, že početnosť sokolov rárohov je viacmenej stabilná a u orlov kráľovských má vzostupný trend. Samozrejme všímame si aj početnosť iných druhov, výrazný pokles sme zaznamenali u jastraba veľkého, naopak vzostup sme zaznamenali u orliaka morského a jastraba krahulca.

Jastrab lesný
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Aké najvzácnejšie druhy sa na našom území nachádzajú?

Čo sa týka početnosti, tak za najvzácnejšie dravce považujeme hadiara krátkoprstého a sokola červenonohého. Oba druhy hniezdia u nás v počte niekoľkých párov (hadiar), resp. na jednej dvoch lokalitách (sokol červenonohý). V oboch prípadoch pritom ide o druhy, ktoré boli v nie tak dávnej minulosti o niečo početnejšie. Daný trend potvrdzuje, že v našej krajine dochádza k negatívnym zmenám najmä v súvislosti s jej využívaním. To je stále viac intenzívnejšie, čo sa odráža v stavoch našich polí a lesov, kde aj naše druhy dravcov a sov žijú, hniezdia a lovia potravu… Z hľadiska sov možno spomenúť myšiarku močiarnu, ktorá u nás hniezdi nepravidelne a častokrát iba v rokoch, kedy dôjde ku gradácii (namnoženiu) hraboša poľného. Vtedy sovy, ktoré inak by našou krajinou iba migrovali ďalej na sever či severovýchod využijú prestretý stôl a ostanú hniezdiť. Plamienka driemavá v sebe zosobňuje príbeh o tom, že, ako sovy v tichosti lietajú, tak potichu a nenápadne tento druh sovy u náš takmer úplne zmizol. Dnes poznáme iba niekoľko párov, pričom nie je vôbec vylúčené, že tento kedysi bežný druh sovy u nás môže zmiznúť úplne. Na odvrátenie tohto negatívneho trendu sa inštalujú bezpečné hniezdne búdky, ale základným predpokladom na ich obsadenie je samotný výskyt vtákov v krajine.

Hadiar krátkoprstý
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Blíži sa zima ako môžeme prispieť k tomu, aby ju dravce prežili jednoduchšie ?

Dravce, ako také nepotrebujú špeciálnu pomoc ako v prípade spevavcov vo forme kŕmidiel. Je však pravdou, že kŕmidlá sú obľúbenou destináciou aj pre jastraba krahulca, ktorí sa kŕmiacimi sýkorkami či čížikmi živia. Do tohto vzťahu predátor korisť určite nezasahujme. Dôležitým aspektom je ponechanie krajiny, čo možno v najväčšej miere na prirodzený vývoj. Orly či orliaky začínajú s opravou hniezd a tvorbou párov už v zimnom období, preto každý hluk (štvorkolka, lesohospodárska činnosť) považujú za hrozbu a reagujú citlivo. S dravcami a sovami úzko súvisí početnosť drobných zemných cicavcov, čím ich je viac, tým je viac aj operencov zo zahnutými zobákmi. Ak chceme pomôcť ryšavkám, či hrdziakom, je dobré mať, čo najpestrejšiu záhradku, ponechať haluzie, či lístie na kope, ale spraviť drobnú skalku pre jašterice. Je to zaujímavé, ale v čase nedostatku drobných cicavcov, „prepnú“ dravce aj sovy na alternatívu a tá môže spočívať napr. v plazoch.

Kaňa popolavá
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Kto alebo čo je pre dravé vtáky najväčší nepriateľ na Slovensku?

Ako to už býva, najväčším nepriateľom dravcov je človek. Okolité prostredie či už úmyselne alebo neúmyselne, výrazne ovplyvňujeme, a to hneď z viacerých hľadísk. Napĺňaním našich prirodzených ľudských potrieb vytvárame enormný tlak na využívanie krajiny. Z prostredia získavame základné suroviny a materiály na výrobu potravín a každodenných úžitkov Intenzívny tlak na krajinu sa prejavuje nielen na jej vzhľade, ale aj funkčnosti. Z poľnohospodárskej krajiny miznú vetrolamy, mokrade, medze a pasienky, ktoré sú akýmsi útočiskom a pomyselným ostrovom záchrany pre množstvo druhov zvierat v mori rozsiahlych poľnohospodárskych monokultúr. Pre dravce zanikajú vhodné miesta na hniezdenie a zužuje sa im potravná ponuka. Aj, preto sme sa rozhodli zapojiť do kampane „Za živú krajinu“ ktorej cieľom je zastaviť ničenie poľnohospodárskej krajiny a vytvoriť podmienky na jej ohľaduplnejšie využívanie. Získavať suroviny a materiál dlhodobo udržateľným spôsobom, nie drancovaním krajiny.
Ďalším problémom je vyrušovanie vtákov počas hniezdenia, čoho dôsledkom je zanechanie znášky alebo dokonca malých mláďat, ktoré sú tak odsúdené na istú smrť. Zvlášť tento rok na jar, počas prvej vlny korona vírusu, sme videli, aké veľké množstvo ľudí sa pohybovalo mimo zastavaného územia miest a obcí. Príroda poskytuje ideálne prostredie na relax a načerpanie síl a práve, preto by sme sa k nej mali správať ohľaduplne. Pritom stačí málo, uvedomiť si, že príroda nám nepatrí, že sme jej súčasťou tak ako aj množstvo ďalších živých organizmov. Rešpektovať, že niektoré chránené časti prírody sú vyhradené iba pre rastliny a zvieratá, ktoré tam prirodzene žijú.

Sokol myšiar
Zdroj: Ochrana dravcov na Slovensku

Úplným barbarstvom je cielené zabíjanie dravcov. Bohužiaľ sa aj v súčasnosti stretávame s praktikami, ktoré by mali patriť do čias dávno minulých. Úmyselné vykladanie otrávených mäsitých návnad s cieľom usmrtiť dravce či predátorov, strieľanie po orloch, nastavovanie železných sklápacích pascí a jastrabích košov. Aj, preto sme sa rozhodli, že sa zapojíme do medzinárodného projektu LIFE PannonEagle, ktorého cieľom je potláčanie tzv. „vtáčej kriminality“ a osveta v tejto oblasti. Množstvo prípadov sa podarilo odhaliť práve vďaka spolupráci s verejnosťou. Stane sa, že človek na prechádzke nájde uhynuté dravce alebo podozrivo sfarbené zvyšky zvierat. Takýto nález je dôležité nahlásiť, buď polícii na čísle 158 alebo nálezca môže využiť aj anonymný nahlasovací formulár na webe www.imperialeagle.eu/sk. Nezatvárajme oči pred nelegálnymi otravami voľne žijúcich zvierat, pretože jedy, ktoré páchatelia používajú, sú nebezpečné pre každého živého tvora, ktorý s nimi príde do kontaktu. Nielen pre dravce, ale aj pre človeka na prechádzke, zvedavé dieťa alebo venčeného psa. Problémami sú tiež nárazy do presklených plôch v intraviláne alebo nebodaj vo voľnej krajine, ktorým sa dá jednoducho a účinne predchádzať, viac info máme napríklad TU. Veľmi závažným problémom celosvetovo sú zásahy elektrickým prúdom po dosadnutí vtáctva na stĺpy elektrických vedení 22 kV, tiež nárazy do vedení rôznych napätí. Tento problém riešime v spolupráci s energetickými spoločnosťami, naposledy v rámci úspešného projektu LIFE Energia (najväčší svojho druhu, aký na Slovensku bol). Viac info o problematike a projekte TU. Ten vyústil do spolupráce na medzinárodnej úrovni, do projektu LIFE Danube Free Sky, ktorý spojil 14 partnerov zo 7 krajín pozdĺž Dunaja, vrátane energetických spoločností.

Ako môžeme pomôcť Vašej organizácii ?

Keďže fungujeme ako odborná organizácia, aktivity realizujú odborníci v rámci celého Slovenska, najväčšou pomocou je finančný príspevok, aby sme mohli pokračovať v našom poslaní. Podporiť je nás možné darom cez www.dravce.sk/dar, priamym darom na náš účet (časť Kontakt na www.dravce.sk) alebo prostredníctvom venovania 2 % z daní.

Na záver by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Jozefovi Chavkovi, Tomášovi Veselovskému, Romanovi Slobodníkovi a Lucii Deutschovej z Ochrany dravcov na Slovensku za rozhovor.

5/5 - (3 votes)
Klikni a nechaj nám komentár

Ako 15 ročná sa vybrala na tri mesiace do Kuala Lumpur a bola to láska. Cestovanie aj Malajzia. Pracovne precestovala veľa krajín z Ázie, no ak by mala vybrať jedno miesto, ktoré jej učarovalo, sú to Princové ostrovy 20 km juhovýchodne od Istanbulu. Na cesty po Slovensku, ale aj po Európe má už pár rokov svoju parťáčku - nemeckú dogu Elizabeth. Najobľúbenejšou krajinou, kde sa každý rok vracajú je Slovinsko.

Spoznaj krásy Slovenska

Inšpirácie

Turistika v Malej Fatre

Autor 11 septembra, 2021

Inšpirácie

Navštív kopce Veľkej Fatry

Autor 30 júna, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend: Zrubová chata Júlia

Autor 20 júna, 2021

Tip na víkend

4*Salamandra Hotel s raňajkami

Autor 23 apríla, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend – Orava Village

Autor 23 apríla, 2021

Inšpirácie

Ako sa nesprávať v prírode!

Autor 8 apríla, 2021

Inšpirácie

Tip na jarnú turistiku? Morskie Oko

Autor 17 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Kamenné more

Autor 16 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Špania dolina

Autor 17 februára, 2021

ZOO

Vianočné sviatky v zoo

Autor 15 januára, 2021

Inšpirácie

Vodopády na Slovensku

Autor 5 januára, 2021

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Liptovský dvor

Autor 9 novembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020

Najčítanejšie dnes

Odporúčame tiež

Inšpirácie

Turistika v Malej Fatre

Autor 11 septembra, 2021

Inšpirácie

Navštív kopce Veľkej Fatry

Autor 30 júna, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend: Zrubová chata Júlia

Autor 20 júna, 2021

Tip na víkend

4*Salamandra Hotel s raňajkami

Autor 23 apríla, 2021

Tip na víkend

Tip na víkend – Orava Village

Autor 23 apríla, 2021

Inšpirácie

Ako sa nesprávať v prírode!

Autor 8 apríla, 2021

Inšpirácie

Tip na jarnú turistiku? Morskie Oko

Autor 17 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Kamenné more

Autor 16 marca, 2021

Tip na víkend

Tip na výlet – Špania dolina

Autor 17 februára, 2021

ZOO

Vianočné sviatky v zoo

Autor 15 januára, 2021

Inšpirácie

Vodopády na Slovensku

Autor 5 januára, 2021

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Liptovský dvor

Autor 9 novembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020

Inšpirácie

Ponuka dňa: 3*Hotel Srdiečko so SKIPASSOM

Autor 24 novembra, 2023

Inšpirácie

Ponuka dňa: 4* Hotel Belassi v centre Bojníc

Autor 9 novembra, 2023
koruna turca
Hore