Ohrozené živočíchy a ich návrat do voľnej prírody
„Sme na prahu šiesteho hromadného vymierania, za existenciu zemegule ich bolo päť. Dnes je už opäť jedna osmina druhov vyhynutím ohrozená a hrozí, že po mnohých miliónoch rokov môže veľká časť našich organizmov vyhynúť. A je to prvýkrát, keď hromadné vymieranie nie je spôsobené pádom meteoritu alebo výbuchom sopky, ale živou bytosťou. Tá si navyše myslí, že je inteligentná.“ Pre denník N to povedal Profesor Pavel Kindlmann z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Je tiež jedným z autorov alarmujúcej správy o vymieraní živočíšnych druhov.
Obsah článku
Druhy, ktorým hrozí bezprostredné vyhynutie v prírode
Medzinárodná vedecká platforma IPBES zverejnila doteraz najobsiahlejšiu správu o vymieraní živočíšnych a rastlinných druhov. Neustála snaha o ekonomický úspech, technologický rast a pokrok má za následok narúšanie rovnováhy v prírode a rapídny úbytok biodiverzity. Ide predovšetkým o narušenie ekosystému – ničenie prirodzených stanovíšť, teda miest, kde sa daný druh pôvodne vyskytuje, rúbanie pralesov, cielené odvodňovanie mokradí a mnoho ďalšieho.
Adax núbijský
Táto nádherná púštna antilopa je kriticky ohrozený druh. Odhaduje sa, že v prírode žije 30 až 60 jedincov adaxov núbijských. Je však veľmi pravdepodobné, že reálne počty sú oveľa menšie. Ich počty najviac ohrozuje pytliactvo a ropný priemysel. Rozšírená je v krajinách ako Niger, Čad, Mauritánia.
Orangutan sumatriansky
Ďalší kriticky ohrozený druh z Indonézie je orangutan sumatriansky. Vďačí za to najmä vypaľovaniu pralesov za účelom vzniku monokultúrnych plantáží palmy olejnej. Olej z paliem sa celosvetovo hojne využíva v potravinách a kozmetike.
Diviak visajanský
Kriticky ohrozený je aj tento diviak, ktorý je endemitom Filipín. To v preklade znamená, že sa vyskytuje sa len tam a nikde inde na svete. Pôvodne sa vyskytoval na 6 ostrovov. Momentálne ho nájdeme už len na dvoch – Negros a Panay. Prečo sa to deje? Pretože ľudia tomuto druhu ničia domov a rúbu lesy, v ktorých sa vyskytuje. Nepomáha tomu ani lov a hybridizácia s divo žijúcimi prasatami domácimi.
Druhy, ktoré v prírode vyhynuli, ale stále sa chovajú v ľudskej starostlivosti a úspešné projekty záchrany
Mnohé druhy zvierat už v prírode vyhynuli, no vďaka zoologickým záhradám a súkromným chovom je šanca, že prežijú aj pre ďalšie generácie. Moderné zoologické záhrady teda predovšetkým slúžia najmä ako náhradná rezevácia kvalitnej a životaschopnej populácie týchto druhov. Pri vhodných podmienkach vznikajú aj reintrodukčné programy na návrat živočíšnych druhov do voľnej prírody.
Oryx arabský
Spomínaná púštna antilopa pôvodom z Arabského polostrova už v prírode vyhynula. Vďaka súkromným chovoch však prežila. Vďaka zoo a ďalším súkromným projektom sa podarilo oryxy znova vrátiť do prírody a dnes je tento druh klasifikovaný podľa IUCN “iba” ako zraniteľný, populácia okolo 700 jedincov je zatiaľ považovaná za stabilnú.
Ara sivomodrá
Ara sivomodrá, slávny modrý papagáj, ktorý si “zahral” v animovanej rozprávke Rio. Ide o jedincia, ktorý utiekol zo zajatia, aby sa spoznal s poslednou žijúcou samičkou v divočine. Ďaleko od pravdy to však nie je ani v realite. Títo krásavci obývali pôvodne lesy Brazílie. Odlesňovanie brazílskych dažďových pralesov však predstavuje krízu, a to nielen pre vtáctvo. Naša ľudská aktivita je jedným z hlavných činiteľov v úbytku druhov v ich prirodzenom prostredí.
Kôň Przewalského
Tento jediný prežívajúci zástupca divého koňa v prírode kedysi vyhynul. Vďaka úspešnému chovu v zoo, ľudskej opatere po celom svete a reintrodukčným programom v Mongolsku a v Číne je znovu rožšírený.
Zubor európsky
Najväčší suchozemský európsky cicavec má meno zubor európsky. Dĺžka jeho tela môže byť až 350 cm a hmotnosť do 900 kg. V súčasnosti zubry žijú v približne 200 uzavretých chovateľských centrách a v 32 voľne žijúcich populáciách v Poľsku, Bielorusku, Litve, na Ukrajine, v Rusku a na Slovensku.
Druhy, ktoré sú nenávratne preč
Veľkým paradoxom je že, to čo majú spomenuté druhy spoločné je, že predtým boli zastúpené veľmi početne. Osud oboch druhov však spečatil, ako už býva zvykom, človek.
Vakovlk tasmánsky
Vakovlk tasmánsky, známy tiež, ako tasmánsky tiger bol pôvodom z Tasmánie, Novej Guiney a Austrálie. Tento zvláštny “pes” s pruhmi na zadnej časti tela a na bokoch bol mäsožravý vačkovec. Konkurentom sa mu stal domáci pes a navyše mu zachutili ovce, ktoré začal loviť. To spôsobilo, že ho ludia začali zabíjať ešte viac. Posledný jedinec bol odchytený ešte v roku 1933. Rozmnožovanie vakovlka v zajatí však bolo neúspešné. Vďaka ľudskej civilizácii v roku 1936 už boli na svete iba dva jedince. Jedného vakovlka mali v londýnskej ZOO, druhého v Hobarte. Občas sa síce objaví správa o jeho možnej existencii, no ani jedna z nich nebola doteraz potvrdená.
Holub sťahovavý
Holub sťahovavý bol dokonca najpočetnejším vtáčím druhom, ktorý kedy obýval našu planétu. Ešte na začiatku 19. storočia žilo v Severnej Amerike podľa odhadov viac ako 2,2 miliardy jedincov. A práve od toho obdobia ich počty začali rapídne klesať. Masový lov premenil miliardovú populáciu holubov sťahovavých za 30 rokov na kriticky ohrozený druh. Osudnou sa im stala neuhasiteľná túžba človeka po lacnom mäse, no aj ich vlastný spôsob života. Holuby sťahovavé na párenie potrebovali obrovské kolónie, a preto sa po extrémnom znížení počtu už nedokázali ďalej reprodukovať.
Článok vznikol v spolupráci so ZOO Bratislava, ak sa Vám páčil neváhajte zažiť zoo na vlastnej koži. Lístok si môžete jednoducho zakúpiť tu.