Novinky zo zoo: Čo majú nové škározobce, diviaky a rys
Obsah článku
Safari Park Dvůr Králové
Pracovníci Safari Park Dvůr Králové sa starajú o štyri vtáčatá pozoruhodných škározobcov tmavých. Odchovávať je zvládne len hŕstka zoologických záhrad sveta. Mláďatá sú k videniu vo Vtáčím svete, dospelé vtáky vo vonkajšej voliére. Vážení – kŕmenie – pitie – váženie. A tak päťkrát denne dokola. Medzitým odpočinok v mäkkom hniezde, vyhriatom na 35 stupňov. Štvorica nových škározobcov tmavých si užíva veľkej pozornosti ošetrovateľov. Odchovať je totiž zvláda len hŕstka zoologických záhrad.
Mladí i dospelí majú veľmi vybrané menu. Vtáčatá dostávajú zmes králičieho mäsa a myši. Akonáhle vyrastú, dopĺňajú jedálniček prvé kusy slimákov. Tí sú v prírode neskôr najdôležitejšou zložkou ich stravy. „Musíme pozorne sledovať či mláďatá pribúdajú na váhe. Každé kŕmenie musia dôkladne zapiť. Každý by mal na posedenie zjesť asi desatinu vlastnej váhy, “ opisuje vrchný ošetrovateľ vtákov David Kodet. Všetka potrava pre mladých sa nakladá v prípravku Pancreolan, ktorí ju trávia podobne, ako by to robili dospelé vtáky. Napriek všetkým opatreniam nebýva úspešnosť odchovu škározobcov veľká, mladí prežívajú asi v polovici prípadov. „Aj tá najmenšia chyba môže skončiť fatálne,“ upozorňuje David Kodet.
Práve z toho dôvodu sú teraz vtáčatá na odchovne a nie u rodičov. „V tohtoročnej sezóne sa vtákom nedarilo, a tak sme jesenné mláďatá odobrali k umelému odchovu. Máme skúsenosť s tým, že sa aj takto chované vtáčatá následne bez problémov zapojí do kŕdľa a sami vychovajú mladé, “ dopĺňa zoológ Michal Podhrázský. Ak sa podarí vtáčatá odchovať, pripoja sa k kŕdli zhruba za dva až tri mesiace života. Bude to už v teple zázemí vonkajšej expozície. Česko je chovateľská veľmoc v chovu týchto zvláštnych bocianov. Mláďatá vychovávajú v kŕdle v Dvůr Králové, Zlíne, Plzni alebo Prahe. Chov je pritom veľmi náročný, pretože ide o potravinových špecialistov. V prírode sa živia takmer výlučne slimákmi a inými mäkkýšmi. Na dobývanie z ich ulít majú zaujímavo prispôsobený zobák. Aj pri zatvorení je medzi čeľusťami viditeľná medzera. Kým škározobec hornou čeľusťou potravu pridržiava, spodná prerezáva jej schránku a oddeľuje ju.
Škározobec tmavý
Patrí medzi typických zástupcov brodivých vtákov. Na dlhých nohách nesie čierno operené telo s kovovým leskom. Na prvý pohľad zaujme zobákom, ktorý má – aj keď je zavretý – uprostred otvor. Ide o prispôsobenie k lúskanie ulít najrôznejších slimákov a ďalších lastúrnikov, ktorí tvoria základňu jedálnička dospelých vtákov. Ide v podstate o potravinových špecialistov. Mladí vtáci sa rodia bez štrbiny v zobáku, tá vzniká až s postupným rastom a osamostatňovaním sa. Ich stavy sú zatiaľ pomerne vysoké, ale stále viac je ohrozuje predovšetkým úbytok mokradí a ďalších prirodzených stanovíšť.
Zoologická záhrada Bratislava
Svetový deň pandy červenej
Dňa 21.9.2020 mali svoj deň rozkošné pandy červené. Krásne, no ohrozené živočíchy. Ich domovom sú bambusové porasty východných Himalájí a sú aktívne za súmraku a v noci. V Zoologickej záhrade Bratislava nájdete pár, samičku Coco a samčeka Punga.
Tootsie sa zabývala
Už aj Tootsie, ktorá sa rýchlo zabývala môže osláviť svetový deň nosorožcov! Na svete zostalo 5 druhov nosorožcov, z čoho sú 3 kriticky ohrozené. V posledných rokoch sme boli svedkami zániku viacerých poddruhov, preto je dôležité, aby ich ochrana bola prioritou všetkých štátov. Prídťe si pozrieť tieto majestátne zvieratá zblízka a privítajte Tootsie v jej novom vynovenom domove.
V septembri prišli na svet mláďatá diviakov visajanských
Národná zoo Bojnice
ZÁCHRANNÉ PROGRAMY RYSA V EURÓPE
Národná zoologická záhrada Bojnice sa od roku 2016 opätovne stala súčasťou záchranných programov pre rysa v Európe. V súčasnosti spoločne s viacerými partnermi na Slovensku (Ministerstvo životného prostredia SR, OZ DIANA, Technická univerzita vo Zvolene, Štátna Ochrana prírody SR atď.) a zahraničí spolupracuje Národná zoo Bojnice na dvoch projektoch s názvom LIFE Luchs a LIFE Lynx.
„Cieľom projektu LIFE Luchs, “Reštitúcia rysov v Biosférickej Rezervácii Falcký les, bolo založenie populácie rysa na nemecko – francúzskej hranice, ktorá je súčasťou UNESCO a cezhraničnej Biosférickej Rezervácie Falcký les – Severné Vogézy. Od roku 2016 bolo v rámci projektu LIFE Luchs do Falckého lesa translokovaných a vypustených celkovo 20 rysov, z ktorých 8 pochádzalo zo Slovenska. Vzhľadom na zníženie potenciálneho negatívneho tlaku na populáciu rysa na Slovensku len 2 jedince boli odchytené vo voľnej prírode. Zvyšných 6 rysov boli siroty, ktoré sa podarilo úspešne zrehabilitovať v Národnej zoo Bojnice. Projekt reštitúcie rysa do Falckého lesa zaznamenal prvý významný úspech počas druhého roku jeho realizácie (2017). Po 200 rokoch absencie bola potvrdená úspešná reprodukcia u rehabilitovaných rysov zo Slovenska a samica Kaja priviedla na tomto území prvé potomstvo. Ďalším úspechom boli mláďatá zaznamenané v roku 2018 (dokázateľne 5, pravdepodobne 8). Opäť sa jednalo aj o slovenskú samicu Kaju (minimálne 1 mláďa, potenciálne 2). Nasledujúcim úspešným prírastkom boli tri mláďatá v roku 2019. Otcom dvoch mláďat je slovenský rehabilitovaný samec Wrano. „V roku 2020 bola reprodukcia zatiaľ potvrdená u dvoch neidentifikovaných samíc, ktoré vodili 2 a 3 mláďatá“ hovorí vedúci zoologického úseku Národnej zoo Bojnice Ing. Branislav Tám.
„Cieľom ďalšieho projektu LIFE Lynx – Záchrana populácie rysa v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách jej posilnením a dlhodobou ochranou” je záchrana populácie rysa v Dinárskom pohorí a juhovýchodných Alpách pred jej vyhynutím pomocou zlepšenia jej genetickej a demografickej situácie. Od roku 2019 bolo v rámci projektu LIFE Lynx z Karpát translokovaných sedem rysov z toho dva zo Slovenska. Jedným zo slovenských rysov je aj samec Maks, ktorý absolvoval úspešnú rehabilitáciu v Národnej Zoo Bojnice. Jeho záchrana bola nádherným príkladom spolupráce zamestnancov Správy CHKO Poľana zo Štátnej ochrany prírody SR a Národnej Zoo Bojnice ktorým sa Maksa podarilo úspešne odchytiť. V tom čase bol rys v veľmi zlom zdravotnom stave a mal zlomenú prednú končatinu. Bol prevezený do Bojníc, kde ho úspešne rehabilitovali. Vo vynikajúcom zdravotnom stave bol následne ako prvý slovenský rys po 47 rokoch od historickej reštitúcie translokovaný do karanténnej stanice v Snežníku, z ktorej bol vypustený 23. júna 2020. Niekoľko dní od vypustenia ulovil Maks svoju prvú korisť, čím potvrdil, že sa aj napriek svojmu predchádzajúcemu hendikepu rámci svojho nového prostredia úspešne adaptoval. Predstavil druhý projekt LIFE Lynx Mgr. Jakub Kubala, PhD. z Katedry aplikovanej zoológie a manažmentu zveri, Lesníckej fakulty, Technickej univerzity vo Zvolene a občianskeho združenia DIANA – Výskum karpatskej fauny.
Príklady úspešnej rehabilitácie sirôt a hendikepovaných rysov v rámci záchranných programov sú nádhernou možnosťou poskytnutia druhej šance na život vo voľnej prírode pre zvieratá ktoré by za iných okolností uhynuli. Zároveň je to aj možnosť ako pomôcť populácii rysov na Slovensku a v celej Európe. Radi by sme Vás touto cestou poprosili o čo najrýchlejšie oznámenie v prípade pozorovania osirotených mláďat, alebo zranených rysov. Vďaka Vašej pomoci bude možné týmto zvieratám poskytnúť čo najskôr nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť a oni sa budú môcť opätovne vrátiť do svojho prirodzeného prostredia.
Článok vznikol v spolupráci so ZOO Safari Park Dvur Kralové, ZOO Bratislava a Národná zoo Bojnice, ak sa ti článok páčil neváhaj zažiť zoo na vlastnej koži.