Živočíšne drahokamy slovenskej prírody
Divoká príroda je niečo, čo nedokážeme obnoviť. Ak raz zanikne bude preč navždy. Preto bude tento článok venovaný typickým zástupcom slovenskej fauny, ktorí sú často krát nedostatočne ocenení. Rada by som ti, preto priblížila v čom spočíva ich výnimočnosť a krása. Zo zoologického hľadiska naozaj máme byť načo hrdí. Naša povinnosť je tieto tvory chrániť, pretože ich počty sú kriticky nízke.
Obsah článku
Korytnačka močiarna
Je náš jediný sladkovodný druh korytnačky, voľne sa vyskytujúci v prírode. Jej výskyt je v súčasnosti potvrdený len z jednej lokality na východnom Slovensku. A to konkrétne v Strede nad Bodrogom – NPR Tajba, kde sa aj úspešne rozmnožuje. Samica znáša 2 – 20 vajec, ktoré zahrabáva do piesčitej pôdy, a ich inkubácia trvá 60 – 120 dní v závislosti od teploty. Zimuje vo vode, zahrabaná v bahne.
Jej telo pokrýva tmavozelená farba s množstvom drobných žltých bodiek. Potravu korytnačky močiarnej tvoria často vodné bezstavovce, ale aj žaby, žubrienky či malé rybky, vodné riasy a mäkké časti rastlín. Obľubuje močariská, staré riečne ramená, zarastené stojaté vody s bahnistým dnom. Práve ničením takéhoto pre ňu prirodzeného prostredia ju ohrozuje najmä človek. Je kriticky ohrozená a nachádza sa v Červenom zozname obojživelníkov a plazov SR.
Jej konkrutentka je koryčnačka písmenková. Pochádza zo Severnej Ameriky. Ľudia ju vypúšťajú najmä do lokalít, ktoré sú skôr vhodné pre korytnačku močiarnu. Korytnačka písmenková je agresívnejšia a dominantnejšia ako korytnačka močiarna. Najmä pri získavaní potravy a obsadzovaní vhodných stanovísk.
Užovka stromová – kráska v šupinách
Začnem tým podstatným je to najväčší had Slovenska a nie je jedovatá. Dorastať môže až do dĺžky 1,5 až 2 metre a aj, preto sa jej ľudia zvyknú báť. Rozoznáš ju aj na základe sfarbenia, ktoré je olivovozelené zrchu a jasnožlté zo spodu. Bez príčiny na teba nezaútočí. Útok prichádza v situáciách, keď sa cíti ohrozená alebo sa nemá kam ukryť. Jej uhryznutie je neškodné. Táto šupinatá kráska je zákonom chránená.
Živí sa hlodavcami, vtákmi, jaštericami. Je to aktívny a odvážny lovec. Vďaka tomu je pre prírodu mimoriadne užitočná. Požiera hlodavcov, ktorí sú škodcami.Zhliadnuť ju môžeš v teplejších, ale vlhkých oblastiach Slovenska, ale aj, ako šplhá po strome. Vyhľadáva predovšetkým nížiny. Vysktuje sa najmä v lesoch Malých Karpát. Hojne je zastúpená aj v Bratislave. Jej obľúbené sú staré ruiny, opustené chaty, stodoly, záhrady, cyklotrasy aj parky. No má rada aj vodu a často ju vyhľadáva.
Užovka patrí medzi menej plaché druhy, a to sa jej veľmi často stáva osudným.
Hlucháň hôrny – symbol najvzácnejších lesov
Fantóm hôr alebo veľký milovník s červením “obočím”, aj to sú názvy pod ktorými môžeš poznať tohoto tajuplného bažantovitého vtáka. Stretnúť hlucháňa je obrovským zážitkom. Žije skryto a samotársky a vidieť ho je veľmi výnimočné. Patrí totiž k najväčším vtákom z čeľade bažantovitých na svete. Kohút váži asi 4,5 kilogramu a má rozpätie krídel približne 1,40-metra, samička je asi o tretinu menšia. Jeho domov sú ihličnaté alebo zmiešané horské lesy. Živí sa najmä bobuľami čučoriedky lesnej, ihličím a mravcami.
V roku 1972 na území našej republiky žilo okolo 3690 týchto vzácnych vtákov. V súčasnej dobe je odhad doslova alarmujúci – iba okolo 650 – 800 kusov. Ich počet prudko klesá aj v dôsledku ťažby starých pôvodných smrekových lesov. Nepomáha im ani vyrušovanie v období hniezdenia a svoj podiel nesie aj odstrel tohto krásavca.
Na území Slovenskej republiky je zákonom chránený. Program záchrany hlucháňa hôrneho je platný od roku 2018.
Rys ostrovid
Táto nádherná mačkovitá šelma je jedna z najväčších voľne žijúcich v Európe. Rys je veľmi plachý a žije samotársky. Jeho škvrnité sfarbenie mu pomáha pri maskovaní v lesoch. Vďaka tomu o jeho prítomnosti nemusíš ani tušiť. Stretnúť ho v lese je naozaj veľmi vzácne. Má nezameniteľný vzhľad. Typické sú pre neho trojuholníkové uši s čiernymi štetinami na ich koncoch. Pomáhajú mu rozpoznať smer prichádzajúceho zvuku. Názov ostrovid je tiež príznačný, keďže dokáže za denného svetla spozorovať myš až vo vzdialenosti 70 metrov, no jeho zrak je vynikajúci aj v noci.
V minulosti bol vo voľnej prírode takmer vyhubený a aj, preto je klasifikovaný ako ohrozený a zákonom chránený. Tak, ako aj u hlucháňa hôrneho je pre neho najväčším ohrozením človek, ktorý ničí jeho prirodzené prostredie a nelegálne ho loví. Pre lesné ekosystémy je rys veľmi dôležitou súčasťou. Reguluje populáciu srnčej a diviačej zveri – no loví hlavne oslabené a staré jedince. Rys obľubuje skalnatý terén, ktorý mu poskytne rozhľad a hustý terén, kde sa môže ukryť.
Článok vznikol v spolupráci so ZOO Bratislava, ak sa Vám páčil neváhajte zažiť zoo na vlastnej koži. Lístok si môžete jednoducho zakúpiť tu.
