Lesný internet – inteligentné stromy
Vedel/a si, že aj stromy majú pocity a pamäť? No okrem toho sa starajú aj o chorých jedincov, odovzdávajú si skúsenosti a vychovávajú svojich potomkov. Odovzdávajú si informácie z generácie na generáciu, nadväzujú priateľstvá a radi komunikujú. Môžu nám dávať lekcie zo sociálneho správania, solidarity so slabšími, z trpezlivosti i rozvážnosti. Áno toto všetko dokážu stromy.
Obsah článku
Podzemná reč stromov
Kanadská profesorka ekológie lesa z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri Dr. Susanne Simardová už roky skúma procesy komunikácie medzi stromami. „Vo svojich výskumoch som zistila, že, keď z lesa odstránime niektoré druhy, zvyšné stromy častejšie podliehajú chorobám a sú náchylnejšie voči hmyzím škodcom. Tiež som si všimla, že stromy v monokultúrach nie sú zdravé a rastú pomalšie. Chcela som pochopiť, prečo sa tak deje. Napadlo mi, že odpovede na moje otázky by som mohla nájsť pod zemou – v pôde.“
„Začala som sa, teda zaujímať o koreňové systémy. Zistila som, že korene rôznych druhov stromov boli v prípade, ak vyrástli spolu, vzájomne prepletené. Neskôr, v ďalších mojich výskumoch som zistila, že tieto koreňové systémy vytvárajú mykoríznu symbiózu, “ hovorí o začiatkoch svojho výskumu doktorka Simardová.„Pri pohľade na strom sa dívame len na jeho nadzemnú časť. Pritom si neuvedomujeme, že až 25 % celkovej biomasy väčšiny stromov tvorí koreňový systém, ktorý môže byť 2 až 4 krát väčší ako priemer ich koruny. Veľká časť života každého stromu sa, preto odohráva pod zemou. Mykorízne huby sú samostatnou skupinou húb, ktorú nájdete na koreňoch každého jedného stromu. Ide o vzájomné spolužitie, pri ktorom sa huby vrastajú do koreňov a dodávajú im živiny a vodu získané z pôdy. Pri mapovaní lesov sme zistili, že všetky stromy v lese sú prepojené do jednej obrovskej siete. To nás prinútilo hľadať odpovede na otázky, ako takéto obrovské prepojenie funguje a, ako ovplyvňuje rast stromov. Uskutočnili sme niekoľko zaujímavých experimentov. Označili sme jeden strom izotopom a sledovali ho. Zistili sme, že uhlíkové molekuly cestujú touto mykoríznou sieťou od jedného stromu k druhému. V ďalších výskumoch sme stromy označili dusíkom a fosforom. Ukázalo sa, že všetky tieto prvky sa navzájom pohybujú medzi stromami všetkými smermi“ opisuje Susanne.
Spoločenstvo stromov
„Stromy sa o seba navzájom starajú, v lese funguje vzájomná interakcia, starostlivosť jedného jedinca o druhého. Ak si o nich myslíme, že sú to solitéry, ktoré rastú sami pre seba, bez toho, aby o sebe navzájom vedeli, tak ich podceňujeme. Mnohé vzťahy stromov nedokážeme pochopiť ani pri zapojení svojej fantázie“, hovorí profesorka. Najviac sú prepojené tie najväčšie a najstaršie stromy, ktoré výskumníci pracovne nazývajú „materské stromy.
Pozor hmyz
„Na základe experimentov a našich objavov som začala vnímať koreňové systémy stromov ako mozgy lesa“, hovorí kanadská biologička. Stromy síce pôsobia bezbranne a pred nebezpečenstvom nedokážu utiecť, však vďaka svojim pozoruhodným schopnostiam dokážu reagovať na nebezpečenstvo. „Stromy majú emócie. Dokážu cítiť bolesť, ale aj vnímať pocit strachu. Ak sa do jeho dreva zavŕta hmyz, strom to cíti. Tkanivami prebiehajú elektrické signály, na základe ktorých začne strom hromadiť obranné látky a zároveň varuje ostatných,“ opisuje nemecký ochranár Peter Wohlleben.
Podpora rodičov
Odborníci z Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri pod dohľadom profesorky Susanny Simardovej realizujú viaceré pokusy, ako v teréne, tak aj v skleníkoch a laboratóriách. „Pri veľkých materských stromoch vysádzame príbuzné i nepríbuzné semenáčiky a sledujeme ich rast. Vďaka takýmto pozorovaniam môžeme overovať naše poznatky z laboratórií. Mnohé veci však ešte stále čakajú na odhalenie,“ hovorí pani profesorka. Vedci sú presvedčení aj o tom, že rodičovské stromy sa o svojich potomkov dokonale starajú. Po tom, čo im navzájom zrastú korene, rodičia ich vyživujú cukornatým roztokom. Obrazne by sa dalo povedať, že ich dojčia.
Priateľské buky
„Buky sa medzi sebou priatelia a dokážu sa navzájom zásobovať živinami. Takýto les nemá záujem prichádzať o svojich členov, ani o tých najslabších. Zbytočne by v ňom vznikali prázdne miesta, ktoré by narušili citlivú mikroklímu tohto lesa s pološerom a vysokou vlhkosťou vzduchu. Jednotlivec tu neznamená nič. Len spoločne dokážu robiť zázraky. Regulovať mikroklímu či znížiť teplotu okolia o niekoľko stupňov. Iba v takomto prostredí sú buky chránené a môžu sa dožívať vysokého veku. Vek stromov je záhada sama o sebe. My ľudia máme často skreslené predstavy o starom lese. V hospodárskych lesoch sa stromy dožívajú maximálne 80 až 120 rokov. V skutočnosti však buk dospieva až vo veku 80 až 150 rokov a niektoré jedince sa môžu dožiť až 400 rokov.“
Les teda predstavuje jednu veľkú prepojenú rodinu. Nie je to žiadna továreň na drevo a skladisko surovín, ako to mnohokrát samotná verejnosť vníma.
Článok vznikol v spolupráci s Jaroslavom Sľašťanom z Národnej zoo Bojnice, ak sa ti páčil neváhaj zažiť zoo na vlastnej koži. Lístok si môžeš jednoducho zakúpiť tu.
