Pozorovanie zvierat v zoo a vo voľnej prírode
Trendom v moderných zoologických záhradách je priblíženie chovných podmienok čo najviac prirodzenému prostrediu konkrétneho druhu. To znamená, že cieľom už viac nie je vystavenie jednotlivých zvierat tak, aby ich bolo za každých okolností vidieť bez ohľadu na mieru stresu či vonkajšie podmienky prostredia. V prípade starších chovných zariadení, kde sa na prerábku ešte len čaká, majú zvieratá stály prístup do vnútorných priestorov, aby sa v prípade potreby mohli rozhodnúť, kde chcú tráviť čas
Obsah článku
Nové chovné zariadenia sa dizajnujú z pozorovaní vo voľnej prírode
Dizajn výbehu je tak prispôsobený potrebám daného druhu. Ak ide o druh, ktorý sa potrebuje maskovať, v prírode žije v lese aj výbeh by mal spĺňať takéto podmienky (obsahovať úkryty, pozorovateľne, a pod.). V bratislavskej zoo tak môžu návštevníci pozorovať vlky eurázijské vo výbehu, ktorý je vlastne oploteným kusom lesa. Vďaka tomu, môžeme pozorovať prirodzené správanie vlkov, ako je vyhrabávanie si vlastných nor, sledovanie okolia z vyvýšeného miesta, ktorým je v tomto prípade kopec v rámci výbehu.
Pozorovanie zvierat v zoo
Často sa stane, že výbeh sa zdá na prvý pohľad prázdny. Ľudia stále čakajú, že zvieratá uvidia doslova prilepené o sklo a ešte lepšie, ak by zrovna niečo lovili alebo sa hrali. Skrátka, aby boli, čo najaktívnejšie. Nenapadne im však, že počas leta, na obed, keď slnko páli a teploty sú závratne vysoké, sú aktívne len tie najodolnejšie africké druhy, napr. surikaty či žirafy. Len ťažko uvidíte naháňajúcich sa levov či tigre.
Podobne, ako vo voľnej prírode aj v zoo odpočívajú tieto veľké mačkovité šelmy väčšinu dňa a na lov či značkovanie teritória sa vydávajú skôr ráno, večer, či v noci. Tiež pri prílišnom hluku alebo prudkých pohyboch sa často stáva, že zviera sa radšej schová do vnútorných priestorov, alebo zalezie za najbližší krík.
Takémuto sklamaniu počas návštevy zoo by sa dalo častokrát predísť, ak by sme boli trpezlivejší a opatrnejší a dopriali trochu času nám aj zvieratám. Tak ako vo voľnej prírode. Ani v prírode pri prílišnom hluku, neopatrnosti a netrpezlivosti sa vám zvieratá nevrhnú do náruče a radšej sa vám oblúkom vyhnú. Začujú totiž zvuky a nevedia vyhodnotiť, o čo ide, takže vás automaticky môžu považovať za potenciálne nebezpečenstvo.
Preto sa aj v lese odporúča vydávať aspoň nejaký zvuk, ak sa chcete vyhnúť stretu s medveďom. Neznamená to však, že treba hlasno kričať. Vo väčšine prípadov majú zvieratá výborný sluch a na to, aby sa vám vyhli im stačí aj obyčajné praskanie konárov pod nohami. V prírode, teda platí, že čím viac chceme vidieť, tým opatrnejší musíme byť. Dokonalé zábery divokých zvierat by neboli možné bez hodín sediacich v tichosti na jednom mieste bez pohnutia.
Pozorovanie zvierat vo voľnej prírode
Pozorovanie zvierat vo voľnej prírode nám tiež pomáha pochopiť širšie súvislosti. Prílišnej záplave komárov by dokázalo pomôcť napr. pestrejšie zastúpenie hmyzožravých vtákov. Tým, ale musíme vytvoriť podmienky nielen v podobe potravy, ale aj v podobe hniezdnych možností.
Správne a dlhodobé pozorovanie zvierat vo voľnej prírode pomáha k lepšiemu pochopeniu správania sa zvierat chovaných v ľudskej starostlivosti. Vždy treba brať do úvahy či ide o druh, ktorý žije napr. samotárskym alebo naopak skupinovým spôsobom života. Vďaka poznaniu aktivity a biorytmov sa tak dokážu prispôsobiť nielen chovné podmienky pre daný druh, ale aj rôzne aktivity, ako je sprevádzanie či zážitkové programy.
Preto aj pri najbližšej návšteve zoo, majte oči otvorené, uši nastražené a doprajte si čas. Nie nadarmo je jednou z dôležitých úloh moderných zoologických záhrad aj oddych a rekreácia.
