Nájdeš nás aj na:

ZOO

Zakázané suveníry: Dávajte pozor na to, čo si prinesiete z dovolenky

Zakázané suveníry: Dávajte pozor na to, čo si prinesiete z dovolenky

Radi by ste si priniesli zo svojich ciest krásny suvenír, na výrobu ktorého boli použité časti zvierat? Dávajte si pozor, aby sa vaša dovolenka nestala  nočnou morou.

Mali by ste totiž vedieť, že obchod s chránenými druhmi živočíchov, rastlín a výrobkov z nich je medzinárodne kontrolovaný. Že sa jedná o veľký globálny problém, svedčí aj fakt, že zisk z pašovania zvierat a rastlín je po pašovaní drog a zbraní v celosvetovom meradle na treťom mieste. Predpokladá sa, že ročný obrat medzinárodných bánd pašerákov zvierat a rastlín je najmenej 5 miliárd eur. Stáva sa tak výnosným, ale nelegálnym obchodom, ktorý je po ničení prirodzených biotopov druhou hlavnou príčinou vyhynutia živočíšnych a rastlinných druhov.

Vysoké sankcie

Odhliadnuc od pašerákov a ich praktík, aj každý bežný turista sa môže stať súčasťou nelegálneho obchodu. Slovákom sa na ich dovolenkových cestách ponúka množstvo príležitostí na zakúpenie si suvenírov z častí zvierat alebo rastlín. Medzi tie, s ktorými by ste mohli mať na hraniciach problém, patria odevy, doplnky a výrobky z kože plazov a kožušín mačkovitých šeliem (kožené kabáty, kožuchy, kožušinové čiapky, kožené klobúky, šále, rukavice, topánky, peňaženky, kabelky, opasky, rôzne kožené púzdra,), koraly (rad Antipatharia, rad Scleractinia, čeľaď Tubiporidae, 4 druhy rodu Corallium, čeľaď Helioporidae s jediným druhom Heliopora coerulea) a niektoré mušle, lastúry a ulity (Tridacnidae spp., Lithophaga lithophaga, čeľaď Unionidae, Strombus gigas) a výrobky z nich ako sú náramky, náhrdelníky a rôzne spomienkové a dekoračné predmety.

Medzi nelegálne, a napriek tomu mnohými vyhľadávané, suveníry patria sošky zo slonoviny a vzácnych druhov dreva (napr. Aquilaria spp. a Gyrinops spp.). Pozor si treba dávať na výrobky z kože krokodílov a hadov i pancierov korytnačiek, ako sú rôzne hudobné nástroje, ozdoby, hrebene, spony, okuliare, topánky, šperkovnice a skrinky. Našinca na trhoch často zaujmú a problémy mu však môžu spôsobiť – ak sa jedná o druhy zaradené do príloh CITES, aj vysušené morské koníky (Hippocampus spp.), prípravky tradičnej ázijskej medicíny, kozmetika a akékoľvek prípravky s obsahom živočíchov alebo rastlín.  

Ak sa rozhodne „bežný turista“  kúpiť počas dovolenky živé zviera alebo rastlinu, či suvenír v podobe zaujímavej prírodniny alebo výrobku z nej, treba si byť vedomý toho, že množstvo rastlín a živočíchov je chránených medzinárodnými a miestnymi predpismi. Za exempláre CITES sa nepovažujú iba živé živočíchy a rastliny, ale aj mŕtve jedince, ich časti a výrobky z nich. Málokto vie, že i mnohé obľúbené suveníry podliehajú hraničnej kontrole a v prípade, že sa jedná o exempláre ohrozených druhov rastlín a živočíchov chránených Washingtonským dohovorom (CITES), vzťahujú sa na tieto prísne vývozné a dovozné podmienky.

Zdroj: Shutterstock/retirementbonus

Obchodníci niekedy zneužívajú neznalosť turistov a ponúkajú im na predaj tovar, s ktorými sa obchodovať nesmie, alebo ho bez povolenia nemožno vyviezť z krajiny. Skutočnosť, že takýto „tovar“ je voľne ponúkaný na predaj neznamená, že kúpiť ho a priviezť domov je legálne. Neznalosť predpisov ani v tomto prípade neospravedlňuje. V prípade vývozu exemplárov CITES bez povolenia, vám colníci pri kontrole predmety môžu zabaviť a uložiť pokutu.

„Pre účely zistenia, či ide o priestupok alebo trestný čin, je podstatná spoločenská hodnota exemplára, ktorej určenie je v kompetencii Vedeckého orgánu CITES SR, ktorý je organizačnou zložkou ŠOP SR. Najčastejšia sankcia za priestupok, ktorú ukladajú colné úrady je „prepadnutie tovaru“ a povinnosť uhradiť trovy (paušálne vo výške 16,- €), prípadne podľa závažnosti a rozsahu porušenia colných predpisov možnosť uloženia pokuty. Trestné činy colné úrady neriešia, prípady postupujú podľa okolností na Kriminálny úrad Finančnej správy alebo Prezídia PZ SR“ hovorí Jana Chudá z Colnej sekcie Finančného riaditeľstva SR. Podľa údajov poskytnutých colnými úradmi bol počet zhabaných/prepadnutých exemplárov v roku 2018 spolu 281 kusov, z toho 1 kus preparát zvieraťa, 28 kusov neživých exemplárov zvierat, 3 kusy živých rastlín a 249 kusov neživých exemplárov rastlín.

Hrôzostrašné praktiky

Medzi najčastejšie obete pašovania patria plazy, výrobky zo slonoviny, bezstavovce a vtáky. Obeťami nelegálneho obchodovania sa každoročne stane 2 – 5 miliónov vtákov z voľnej prírody, z toho okolo 500 tisíc papagájov. V obľube sú predovšetkým vzácne druhy juhoamerických papagájov. Ich lovci v Južnej Amerike ich predávajú v prepočte za 2 – 3 euro za kus a v Európe už za ne pašeráci žiadajú aj niekoľko tisíc. Pri takomto biznise sú preto pri pokusoch dostať „svoj tovar” ilegálne cez hranice pašeráci značne vynaliezaví. Aj na úkor života zvierat.

A tak colníci v európskych krajinách objavujú spútaných vtákov vo dvojitých stenách kufra, v chladničkách či bambusových tyčiach. V Düsseldorfe objavili na letisku colníci papagáje, ktoré boli doslova natlačené do fliaš a pohárov. Pred časom zatkli muža, ktorý mal na podšívke svojho plášťa lepiacimi páskami pripevneného mladého krokodíla, vzácnu kaspickú korytnačku ukryl pašerák vo fotografickom prístroji. Živočíchy pri takýchto prevozoch trpia a umierajú.  Niekoľko hodín letu prežívajú v krabiciach, pohároch, nádobách, bez jedla i vody a častokrát dokonca aj bez vzduchu. Utýrané zvieratá po ich odhalení colníkmi postupne napriek snahe odborníkov umierajú na stres a zlyhanie životných funkcií. 

Pašovanie v slamkách

Ľudí vždy fascinoval svet motýľov. Vďaka dostupným informáciám a pútavým zahraničným encyklopédiám ich popularita čoraz viac stúpa a ich rozmnožovacia schopnosť je oproti vyšším stavovcom nepomerne väčšia. V oblastiach s bohatým výskytom motýľov domorodci pochopili, že obchodovaním s ich vajíčkami a kuklami je možné dobre zarobiť. Vajíčka, ktorých nakladie samička od niekoľkých desiatok po niekoľko sto kusov, transportujú väčšinou v bežnej slamke na pitie. Z obidvoch strán uzavretej vatou, aby mohli dýchať. Čierny trh s motýľmi a ďalšími druhmi vzácneho hmyzu je tiež veľmi lukratívny. Jeden z posledných prípadov pašovania zachytili na pražskom letisku v Ruzyni. V nelegálnej zásielke objavili okrem 191 motýľov v sušenom stave aj chrobáky a mušle z Ruska a Thajska.

Zdroj: Shutterstock/Sweetland Studio

Hoci sú pašované motýle a ich vývinové štádiá drobný artikel, colníci si s týmto problémom vedia poradiť. Prizývajú odborníkov, ktorí vedia identifikovať chránené druhy a majú dokonca manuály na to, ako ich rozpoznať v takzvanom „nasáčkovanom stave“, keď majú ešte zložené krídla. Na druhej strane je fakt, že vajíčka nerozpozná nikto. Často sa posielajú aj v listových zásielkach. Nelegálneho kšeftára sa podarí častokrát odhaliť len tak, že s ním vstúpia inšpektori a úrady do komunikácie ako potenciálni kupujúci. Nech už ide o oficiálny alebo čierny trh, existujú druhy motýľov, pri ktorých sú dovoz či akékoľvek obchodovanie s Európskou úniou úplne zakázané. Napríklad dva druhy vtákokrídlovcov, ktoré pochádzajú z voľnej prírody na Šalamúnových ostrovoch.

Dočasný domov 

Kde však končia všetky tie zabavené rastliny, živočíchy či predmety z CITES-ových druhov ? „Neživé exempláre sa stávajú vlastníctvom štátu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o prepadnutí tovaru vydaného colným úradom a ich správu vykonávajú colné orgány. Prepadnuté a zhabané neživé exempláre sú umiestnené v skladoch colných úradov a tieto exempláre sú používané na prezentáciu činnosti colných orgánov pred verejnosťou, žiakmi a študentmi v rámci takých podujatí ako sú napríklad Deň colníkov, MDD či Medzinárodné letecké dni na Sliači. Slúžia však aj  na vzdelávacie účely v školiacich strediskách finančnej správy SR a taktiež sú použité na informovanie verejnosti na letiskách v Bratislave a Košiciach, kde boli  nainštalované vitríny s neživými exemplármi CITES. Čo sa týka živých jedincov, Colný úrad zabezpečuje ich umiestnenie v záchytných strediskách, a to v Národnej zoo Bojnice pre živočíchy a v Botanickej záhrade UK v Bratislave pre rastliny. Štátna ochrana prírody SR zabezpečuje  vykonávanie správy živých exemplárov rastlín, ktoré sa stali majetkom štátu a Národná zoo Bojnice je správcom živých exemplárov živočíchov, ktoré sa stali majetkom štátu,“ upresňuje Jana Chudá.

Krvavé ruky

Lucie Čižmářová (31) je nielen terénnou zoologičkou Zoo Olomouc a koordinátorkou veterinárnej starostlivosti a welfare v záchrannom programe The Kukang Rescue Program, ale aj fotografkou kampane Ukradnutá divočina. Hovorí, že zvieratá nedokážu bojovať proti organizovanému zločinu, čo ilegálny obchod so zvieratami je, a preto ak ich nechceme stratiť, je načase sa s pašerákmi pustiť do boja„Kampaň Ukradnutá divočina je prvá komplexná kampaň v Slovenskej a Českej republike, ktorá poodkrýva prehliadané fakty o ilegálnom obchode zo zvieratami. Kampaň vznikla v spolupráci s inšpektorkami Českej inšpekcie životného prostredia, Zoo Ostrava, záchranným programom Kukang, ktorý sa zaoberá ilegálnym obchodom so zvieratami a ochranou útloňov (Nycticebus sp.) na Sumatre a je zaštítená Ministerstvom životného prostredia ČR. Hlavným cieľom kampane je informovať verejnosť o skutočnej veľkosti nelegálneho obchodu s ohrozenými druhmi zvierat a ich časťami a ukázať, že tento problém nie je len problémom Ázie, Afriky či Ameriky, ale na vine sú tiež štáty Európy, medzi ktorá patria aj občania Slovenskej a Českej republiky. Kampaň je podporená sériou fotografií, ktorých hlavným znakom sú „krvavé ruky“ so sloganom „KUPUJEŠ? AJ TY MÁŠ KRVAVÉ RUKY!“

Uvítali sme túto kampaň a rozhodli sa ju inštalovať v areáli Národnej zoo Bojnice, hovorí Andrea Klasová.

Tato „krvavosť“ má zobrazovať, že každý z nás by sa mal zamyslieť, či svojim správaním nepodporuje ilegálny obchod so zvieratami a či napríklad nákupom suvenírov alebo stravovaním sa v exotických krajinách nespôsobuje vymieranie niektorého druhu vo voľnej prírode. Tieto fotografie už sú nainštalované na 15. miestach ČR (z toho 10 miest tvoria zoologické záhrady) a najnovšie bola kampaň predstavená v Národnej zoologickej záhrade Bojnice na Slovensku. Táto séria fotografií získala čestné uznanie v medzinárodnej fotografickej súťaži International Photography Awards za rok 2018“ hovorí Lucie.

Výčitka i prosba

„Nelegálny obchod so zvieratami a ich časťami je jednou z najzávažnejších príčin ohrozenia divokých zvierat. Pretože nám tento problém nie je ľahostajný, rozhodli sme sa naň upozorniť kampaňou, ktorá odhaľuje priehľadné fakty o nelegálnom obchode so zvieratami. Vďaka nej môžu návštevníci poodhaliť skutočnosti o kriminalite páchanej na zvieratách a pozrieť sa tak na tento nelegálny obchod zblízka… Slogany sú doplnené faktami, ktoré hovoria napríklad o tom, že každý rok je v Afrike zabitých viac ako tisíc nosorožcov, sto slonov je každý deň zabitých kvôli slonovine a 10 miliónov divokých zvierat je ročne ulovených kvôli ich kožušinám. A ako nemať krvavé ruky? Jednoducho pri svojich cestách do zahraničia nekupujte a nezbierajte nič, čo nepoznáte a neviete, či je to dovolené a legálne. Odmietnutím kúpy nelegálneho živočícha, alebo výrobkov z častí jeho tela môžete pomôcť k jeho záchrane“, hovorí o kampani vedúca odboru marketingu a propagácie Národnej zoo Bojnice, Ing. Andrea Klasová (35).

Návštevníkom Národnej zoo Bojnice sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň našou prosbou.

„Návštevníkom sa možno kampaň bude zdať silná, vizuály podnecujú k zamysleniu, fotografie s krvavými rukami sú kruté. Ale oni len zobrazujú realitu. Krvavé ruky sú výčitkou a zároveň našou prosbou. Mnohé reakcie návštevníkov dosvedčujú, že sa nám to podarilo. Konečne môžu tisíce ľudí vidieť, aká je skutočnosť. Ak výsledkom bude väčšia citlivosť a angažovanosť ľudí pri ochrane živočíšnych druhov a podarí sa zachrániť čo i len jediné zviera, táto kampaň nebola zbytočná. Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná. Na fotografiách zobrazených na našich paneloch je krv, teda ľudia s krvavými rukami. Rozumní ľudia obyčajne nepotrebujú zobrazenie násilia, aby pochopili. Treba však pripustiť, že niekedy je to jediná cesta, aby si ľudia uvedomili dôsledky svojho konania. Národná zoo Bojnice má vo svojej ponuke mnoho výučbových programov na túto tému. Ľudia sa snažia chápať význam tohto problému, ale väčšina tento problém na svojich dovolenkových cestách ignoruje. Preto sme sa túto kampaň rozhodli propragovať práve v čase dovolenkového obdobia, pretože ľudia cestujú do zahraničia a z dovoleniek si prinášajú rôzne suveníry, o ktorých ani nevedia a ani len netušia, aký “strašidelný” príbeh majú za sebou” uzavrela Andrea Klasová.

Chápeme, že z rôznych dôvodov môže byť forma tejto kampane nepríjemná. Ale o to viac je potrebná.

Čo sú CITES druhy rastlín a živočíchov?

INFOBLOKCITES je oficiálne používaná skratka pre medzinárodný dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ktorý bol podpísaný dňa 3. 3. 1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 180 krajín sveta a pod ochranou CITES sa dnes nachádza približne 5800 druhov živočíchov a 30 000 druhov rastlín. Ohrozené druhy živočíchov a rastlín sú v rámci dohovoru CITES zaradené do 3 príloh (I, II, III) a v rámci platnej legislatívy EÚ sú zaradené do 4 príloh (A, B, C, D). Režim obchodovania pre druhy zaradené v jednotlivých prílohách je odlišný. Najprísnejšie je regulovaný obchod s druhmi zaradenými do prílohy A.

Článok bol pripravený v spolupráci so Zoo Bojnice a Zoo Olomouc.
Zdroj foto: Národná zoo Bojnice, Shutterstock.com

Klikni a nechaj nám komentár
Avatar

Hana je z Bratislavy, kde vyštudovala žurnalistiku. Vyskúšala si život vo Varšave ako študent médií a v Berlíne ako redaktor v online magazíne. Pracovné skúsenosti ju zaviali do cestovného ruchu a tam sa doteraz cíti ako doma. Miluje víkendové city breaky po európskych destináciách, ale aj exotiku.

Spoznaj krásy Slovenska

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Rozhovory

Ochrana dravých vtákov na Slovensku

Autor 14 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Oaktreehouse

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Inšpirácie

Lesný internet – inteligentné stromy

Autor 31 augusta, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020

#domolenky

Novinky a správy zo Slovenska

Ako znížiť ekologickú stopu vlastným bývaním? https://t.co/RerZBPczqf #inšpirácie16 hodín dozadu
Tip na netradičné ubytovanie – Kutica https://t.co/f8MgQxKo7k2 dni dozadu
Národná zoo Bojnice chová jedného z dvoch jedovatých jašterov sveta https://t.co/Hs23fbtLqJ3 dni dozadu
Boutique Hotel Pošta je najlepšie ubytovanie v Jasnej. Ak sem prídeš raz, budeš sa vracať vždy! https://t.co/w80dizowPX7 dní dozadu
Woodpark Valča: Dve jedinečné chaty s výhľadom na Malú Fatru https://t.co/Gg11cmsEwi1 týždeň dozadu
Najlepšie chaty na prenájom s vlastnou saunou alebo vírivkou: tu je 6 overených tipov zo Slovenska https://t.co/jfnQi1KEU7 #inšpirácie1 týždeň dozadu
Kam ísť na Silvestra? Tip na ubytovanie – Hotel Srdiečko https://t.co/kMLVRCAIrb1 týždeň dozadu
Chata Magurka – krásne ubytovanie v objatí Nízkych Tatie https://t.co/CNe9TePlgV1 týždeň dozadu
Ak by sme si mali vybrať, kam utiecť pred koronou, bolo by to Slovensko (rozhovor) https://t.co/dGA74eDZiW2 týždne dozadu
Ochrana dravých vtákov na Slovensku https://t.co/iHDPvhn3kW2 týždne dozadu
1 2 3 5

Najčítanejšie dnes

Odporúčame tiež

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kutica

Autor 27 októbra, 2020

Rozhovory

Ochrana dravých vtákov na Slovensku

Autor 14 októbra, 2020

Tip na víkend

Na Lomnickom štíte snežilo

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Oaktreehouse

Autor 29 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na netradičné ubytovanie – Kotydž

Autor 14 septembra, 2020

ZOO

Voči šelmám bez rešpektu

Autor 11 septembra, 2020

Tip na víkend

Tip na ubytovanie – Chalets CEDER

Autor 8 septembra, 2020

Tip na víkend

FoRrest Glamping

Autor 1 septembra, 2020

Inšpirácie

Lesný internet – inteligentné stromy

Autor 31 augusta, 2020

Tip na víkend

Víkend v Košiciach v hoteli Yasmin

Autor 30 júla, 2020
Hore