Jedovaté živočíchy v prírode

Príroda je mocná čarodejka. Medzi jedom a liekom je niekedy tenká hranica. Máme veľké šťastie, že napríklad oproti Austrálii u nás nie je toľko nebezpečných tvorov vo voľnej prírode. No aj keď jedovatých živočíchov na Slovensku nie je veľa, ako správne spoznať tie, ktoré nebezpečné sú? Čítaj ďalej dozvieš sa viac.

Vretenica severná

Začnem naším jediným jedovatým hadom – vretenicou severnou. V prírode sa okrem tej na fotke vyskytuje viacero farebných variantov. Najčastejšie sú však viditeľné práve čierne jedince. Ako, teda spoľahlivo rozlíšiš  vretenicu od ostatných našich 4 druhov hadov – užoviek? Vretenice majú štrbinové vertikálne zrenice, na porovnanie zrenice užoviek sú okrúhle.  Zrak vretenice je slabý, predmety, ktoré sa nehýbu takmer nevníma. Človek svojou chôdzou spôsobuje vibrácie, ktoré vretenica sníma brušnými šupinami, medzi rebrovými priestormi a spodnou čeľusťou. Hlučné správanie a pokriky za účelom jej odplašenia zmysel nemajú, pretože vlny šíriace sa vzduchom analyzovať nedokáže. V pokoji ju nechávajú aj výkriky, výstrely a, aj štekot psa, no okamžite zaregistruje spadnutý list.

Keď sa vretenica chystá zaútočiť vytvorí v prednej časti tela kľučku v tvare písmena „S“. Ak útočí na krátku vzdialenosť, jej útok je veľmi prudký s rýchlosťou 2 metre za sekundu. Roztvorí ústa, vztýči zuby, zahryzne sa a vypúšťa jed. Vysoké percento prípadov výpadov sa však končí bez toho, že vypustenia jedu. Dávka, ktorá je pre človeka smrteľná je 15- 20 mg. Dospelé vretenice severné disponujú maximálnym objemom od 2 do 15 mg. A aj z nej  pri uhryznutí vypúšťajú len menšiu časť. Pozor by si mali dávať hlavne starší ľudia, ale aj tí, čo nemajú dobrú imunitu a ľudia zo srdcovo-cievnymi ochoreniami. Paradoxom je, že nebezpečnejšie sú mláďatá. Ich toxíny majú väčšiu účinnosť ako u dospelých vreteníc.

Pradiarka pestrá

Mnohí z nás si neuvedomujú, že pavúky sú dravce. Živia sa inými živočíchmi a hmyzom. Predpokladaný výskyt pavúkov na Slovensku je 942 druhov. Na človeka zvyčajne neútočia – ak áno tak len v sebaobrane jedno rázovým uhryznutím. Za nášho najjedovatejšieho pavúka sa považuje práve pradiarka pestrá. Jej uhryznutie je bolestivé a je sprevádzaná následnými horúčkami, pocitmi úzkosti a chvíľkovým znecitlivením v okolí miesta uhryznutia. Dúfam, že ťa poteší informácia, že do 24 hodín od uhryznutia tieto následky pominú a obávať sa nemusíš ani vážnejších reakcií. Špecialista na bolestivé uhryznutia je aj križiak obyčajný a križiak pásavý. Uhryznutie naším najväčším pavúkom strehúňom škvrnitým, je nielen bolestivé, ale spôsobuje aj infekciu a alergické reakcie.

Pozor osy a sršne majú žihadlá

Ich čierno žlté sfarbenie je považované za výstražné sfarbenie. Nie je teda dielom náhody. Niektoré sú vybavené orgánom, do ktorého ústia jedové žľazy – žihadlom. Slúži na obranu, na lov a omráčenie koristi. Najjedovatejšia je včela. Robotnice plnia funkciu strážkyň. Ich hlavná náplň práce je identifikácia robotníc, ktoré prilietajú. Ak hrozí ohrozenie vylúčia poplašné feromóny, ktoré zmobilizujú ostatné. Po vpichnutí žihadla do kože votrelca je celé žihadlo aj s časťou vnútorností vytrhnuté a automaticky vylučuje jedovú látku spolu s ďalšími dávkami útočného feromónu.

Pre zdravého dospelého človeka nebezpečenstvo nehrozí pokiaľ nedostane viac ako 100 bodnutí. U detí je to 50 bodnutí. Žihadlo však treba, čo najrýchlejšie vytiahnuť. Pri manipulácii si dávaj pozor na jedový vačok. Ak ho stisneš, vytlačíš si do rany viac jedu. Pozor, včelie bodnutie však môže spôsobiť aj alergickú reakciu známu ako anafylaptický šok, ktorého následkom býva smrť.

Mierumilovné sršne

Ak ťa bodne osa či už raz alebo opakovane, jej bodnutie je dva krát menej toxické ako včelie. Osi nie sú také agresívne ako včely, dokonca ani pri obrane hniezda. Smrť, ako následok bodnutia hrozí iba v prípade silnej alergickej reakcii. Najobávanejší je sršeň, ktorého bodnutie je tiež 10 násobne menej toxické v porovnaní s včelím. Aj, keď je veľmi bolestivé, pre zdravého človeka nie je nebezpečné.

Hadia slúžka

Áno aj medzi motýľmi sú jedovaté druhy. Monarcha sťahovavý je najznámejší severoamerický druh. Ako húsenica sa v  detstve živil jedovatými rastlinami. Jedovaté motýle máme aj na Slovensku. Žije tu asi 25 druhov. Sú sfarbené pestro až výstražne, ako varovanie pre predátorov. Počas letných slnečných dní sú veľmi aktívne, no lietajú ťažkopádne a nízko nad zemou. Ak sa cítia ohrozené, žľazami za hlavou vylučujú kyselinu kyanovodíkovú v podobe kvapôčok.

Žabí princ alias ropucha bradavičnatá

Chytať a bozkávať ropuchu môžeš bezpečne jedine v rozprávkach. Možno práve účinok, ktorý spôsobuje halucinogénna látka bufotenin slúžila ako inšpirácia, pri premene na princa. Látka vyvoláva poruchu koordinácie, ataxiu a závrate. Ropuchy bradavičnaté disponujú aj jedom zvaným bufotoxin. Nachádza sa v ich príušných žľazách. Dokáže spôsobiť srdcovú arytmiu, ventikulárna fibrilácia, zástavu srdca, ale aj infarkt. Kožný sekrét, ktorý produkujú naše slovenské obojživelníky našťastie až taký účinok nemá.

Salamandra škvrnitá

Salamandra disponuje kombináciou kontrastných farieb a striedaním čiar, vlnoviek, škvŕn či kruhov.  Napríklad farebná kombinácia žlto-čiernej alebo červeno-čierneho sfarbenia .Takáto farba v preklade hovorí iba jedno– pozor som jedovatá. Jed salamandry je vypudzovaný na povrch tela kontrakciou svalových buniek a má lokálne anestetické účinky. Spôsobuje zápal, podráždenie očí, slizníc a aj pokožky.

Májka nie je len paštéta

Na Slovensku žijú aj jedovaté chrobáky. Náš druhovo najpočetnejší rod jedovatých chrobákov je práve májka. Určite si ju nepomýliš. Má ružencové tykadlá a jej skrátené krovky nepokrývajú pretiahnutý zadoček. Kantaridín je jed, ktorý sa nachádza v hemolymfe týchto chrobákov. Je mimoriadne účinný a stačí ak si iba oblížeš prsty, ktorými si sa chrobáka dotýkal/a. V ohrození tento chrobák vylučuje žltkastú tekutinu, ktorá pripomína kvapky oleja. Jedna klapka človeka neohrozí, no pri dávke 30 mg má smrteľné účinky. Jed tohto chrobáka bol známy už v stredoveku. Používal sa na otravu panovníkov a paradoxne Hippokrates ho využíval aj na liečenie pri ochorení obličiek

Na smrť aj na lásku

Hovorí ti niečo názov pľuzgiernik lekársky? Nie? Tak skúsim inak. A, čo španielske mušky? Predpokladám, že tento názov si už počul/a. Tieto chrobáky sa objavujú v prvej polovici júna v listnatých stromoch. Kŕmia sa na listoch. Účinok ich jedu – kantaridín je tiež známy už od stredoveku. Aj v dnešných časoch tieto chrobáky „pomáhajú“ mužom dosiahnuť to, po čom túžia oni aj ich partnerky. Produkcia jedu je špecialita samčekov. Tí ho následne pri pohlavnom styku odovzdajú samičkám. Vykladené vajíčka už taktiež obsahujú jed. Táto stratégia na zachovanie rodu slúži aj ako ochrana potomstva pred predátormi.

Článok vznikol v spolupráci so Národnou zoo Bojnice.

• Pozorovanie zvierat v zoo a vo voľnej prírode
• Prečo navštíviť zoologickú záhradu? Alebo nie je zoo ako zoo